My devil side

II.

Ani som nešla spať. Predsa len mohlo mi to byť už jedno lebo unavená budem tak či tak. Takže som sa venovala niečomu lepšiemu. Skúmala som.

Od knihovníčky som si vypýtala kľúče aby som tam mohla hocikedy zájsť a jediné čo chcela na oplátku bolo vidieť moje krídla. Predsa len som miešanec ako ma začali nazývať. Ale nie v mojej prítomnosti. To by si nedovolili. A ešte chcela aby som jej sem tajne prepašovala nejaké sladkosti. Mala cukrovku ako mi sama prezradila a lekárka jej zakázala sladké. Mne je jedno čo sa s ňou stane. Vybrala si to ona. A ak mi to zariadi prístup k knižnici aj v noci tým lepšie.

Pozrela som sa na zväzok kľúčov. Mala som prístup ku všetkému. Anjelské oddelenie, démonské oddelenie, centrum mieru (tam mohli všetci pretože to boli témy na spoločné štúdium), učiteľské oddelenie a dokonca aj zakázané kde nemohla ani riaditeľka len Michael a v minulosti aj Lucifer a aj rada anjelov. Teraz už len Michael. Avšak bolo to na našej škole lebo bola najstaršia a nikam inam to nemohli dať. Alebo skôr nechceli. A aj túto informáciu mám zo zakázaného oddelenia. Nikto iný o tom nevie. Teda myslím.

Študovala som dejiny ktoré by nás nikto nenaučil. Študovala som počiatok ľudstva. Ako sa to vyvíjalo. Všetko. Ale najviac som sa zaujímala o to s Luciferom. Ako bol vyhnaný atď. Nezistila som ale nič. Zatiaľ.

Knižnica bola blízko ošetrovne čiže to je dosť nevýhoda keď sa tam chcem dostať v noci. Mohli by ma náhodou započuť a mala by som smolu. Ale risk je zisk.

A mala som pravdu. Konečne som niečo našla. Aspoň niečo. Takže v tejto knihe sa píše niečo o tajnej dohode. O tom ako sa Boh stal smrteľným už viem ale prečo by to robil. Tu ani kura zadarmo nehrabe. Takže otázka bola prečo. Takže tu to je.

,,Michael, Lucifer, Gabary a Boh uzavreli dohodu. Dohoda o tom, že Boh sa vzdá a prenechá im to tu a zasiahne iba v nevyhnutom. Michael mal dávať pozor na Anjelov a Gabary na démonov. A s Lucifera urobil polo-démona polo-anjela a to len ako poistku. Ak by sa mu niečo stalo tak by na nich mal dohliadnuť. Všetko toto sa stalo len preto lebo Boh sa zamiloval."

A tu to končí. Čo je trošku divné. Táto kniha je vlastne celá o dohodách takže sa nemám čomu čudovať. V podstate som sa nič nové o Luciferovi nedozvedela ale tá časť s tým, že Lucifer je niečo ako strážca dobra je zaujímavá. Ale to s Bohom. Neviem. Dá sa týmto knihám naozaj veriť? A prečo by to tu bolo. Dokonca to je len dopísané. Fajn nie je to prvá vec tu dopísaná ale aj tak. Celé to nedáva zmysel.

Stvoriteľ všetkého žeby sa zamiloval? Do koho? Anjel? Démon? Nie je tu predsa niekto kto by sa mu vyrovnal. Tak kto bol toho hodný. Kto bol hodný Bohovej lásky? A hlavné je prečo by sa kvôli tomu vzdali nesmrteľnosti? Veď predsa len anjeli aj démoni sú dá sa povedať nesmrteľný. Alebo sa aspoň nikto nedožil veku kde by zomreli prirodzenou smrťou. Je to divné. Celé je to až príliš čudné aby to bola pravda. Jediný kto by bol hodný Bohovej lásky okrem nás by bol... človek.

Až priveľmi o tom premýšľaš. Pomyslela som si. Nech je to tak či onak nie je to dôležité. Boh je preč. Lucifer musí utekať. A je vlastne na mne aby som očistila jeho meno. To znamená, že som na to sama. Nemám komu veriť. Nikomu never inak sa zraníš.

Zase tie spomienky. Ako som sa bavila na vianočných trhoch. Ako prizabil Ramona keď som odpadla. Keď sme boli na tej oslave. Všetko to musel zničiť! Tresknutím som zatvorila knihu a celou silou ju hodila o stenu. Aj tak sem nikto nechodí a potom to upracem. Knihy som začala zvaľovať z veľkého stola kde to už malo svoj systém ale momentálne mi to bolo jedno.

Knihy lietali vzduchom a ja som bola uprostred toho zmätku. Bola som to ja. Je to len a len moja chyba. Nikdy som mu nemala veriť. Je to len blbec ktorý ma chcel využiť. Najhoršie na tom je, že sa mu to aj podarilo. Využil ma a zlomil. Som si istá, že mám modré oči. To znamená, že sa to vrátilo. Pocit bolesti. Straty. Využitia.

Slzy mi tiekli tvárou a začalo to všetko bolieť. Smrť mojej mamy. To, že nepoznám svojho otca a vlastne som nestretla svoju polovičku. Moju sestru. Pocit toho, že aj on ma využil. Jasné, že ťa využil. Si len slabý anjeliček. Čo by si asi tak mohla dosiahnuť? Jediné čo dokážeš je sa triasť od strachu, a utekať, a plakať. Nič iné. Si strašne slabá. A už ti nič nepomôže. Ostala si na všetko sama. Nič ti nezostalo.

S krikom som sa zosunula na zem. Ten krik bol síce silný ale mohlo mi to byť jedno. Toto je zvukotesná miestnosť. Niekto ma tu nemôže počuť.

Najhoršie na bolesti je, že vám vezme všetko a všetkých. Už sa s ním ani s jeho partov nestretávam. Aj Mikael to s  Adou urobili oficiálne. Takže sa s ňou porozprávam. Bojím sa jej to povedať. Mohlo by sa to dostať k nemu. To aká som slabá. A stále je s Mikaelom takže by to nakoniec dopadlo tak, že by vedel o čom sa asi ideme pozhovárať. Je tu síce aj Ramon ale aj tak. On je on. Ja potrebujem svojho najlepšieho kamaráta. Už tu niekoľkokrát bol. Za mnou. Klopal. Vždy mu otvoril Ramon a poslal ho preč.

Neznášam sa. Som príliš slabá. Je úplne jedno aká som dobrá v fyzických zručnostiach som slabá po psychickej stránke. A aj tak si za to môžem sama. Nemala som nikomu v prvej rade ani veriť. Spoliehať sa sama na seba to mi ide najlepšie. Schúlila som sa do klbka a prikryla sa svojimi krídlami. Naposledy som takýto výbuch mala pred mesiacom. Myslela som si, že to už začínam zvládať lenže to vážne nie je také jednoduché. Musíš sa cez to preniesť. Naučiť sa s tým žiť. Lenže ako sa naučiť žiť s bolesťou ktorá každý deň bolí viac a viac? Je to vôbec možné?

Si slabá. To bola posledná myšlienka než som zaspala v knižnici.

A to sa mi aj vypomstilo. Pretože som ráno zaspala, vyzerala hrozne a keď som došla k Ramonovi čakal tam na mňa a vyzeral ako nejaký býk. Tak toto dopadne...

Emm ahojte? Ja viem ja viem. Idete ma zabiť, že nevydávam kapitoly tak ako mám. Ale veď ma už poznáte. Tak ja sa pokúsim vydať ďalšiu o týždeň ale poznáte ma...