My devil side

I. Tabletky

,,Ty jeden! Hovorím ti ak sa neposunieš zažiješ peklo na zemi!" zas som kričala na Ramona. Sme spolu na izbe už 2 mesiace a stále sa nevieme na tej posteli uložiť. Ale to bude tým, že tá posteľ je strašne malá. Dokonca som už rozmýšľala, že zájdem za Rebecou, ale keďže si viem predstaviť čo by povedala tak sa ani nepokúšam.

,,A ja ti hovorím, že pokiaľ sa tu chceme pomestiť obidvaja tak sa musíš uskromniť," to, že na mňa nekričal ale hovoril to normálne ma iritovalo. Až priveľmi. ,,Fajn!" vzdala som to. Nemá to význam. Radšej som si hľadala polohu. Tak po polhodine môjho prekrucovania to so mnou vzdal. ,,Poď sem." ,,Čo-?" nestihla som ani dopovedať vetu a už si ma prisunul k sebe. ,,Musím uznať nie je to také nepríjemné ako to vyzerá." Ramon sa iba uchechtol. Ach jaj.

...

Je to tu zas. Bezsenné sny. Viem to pretože každú noc prežívam Lucídne snívanie. Nenávidím noc. Pondelkami spím tak 2 hodiny aby zaspal Ramon a potom vstanem. Neviem spať. Je strašne divné sa takto prechádzať po škole. Každý spí, teda skoro, a nikto sa nezaujíma čo sa deje vonku. Prechádzky som začala absolvovať hneď ako sa stalo to s Zechem. Je to... smutné. Chcem povedať bolí to. A koho by nie? Takto hnusne niekoho využiť! Prešla som celú školu a čo vám poviem nebolo to nejako náučné. Vysoké biele steny na ktorých poväčšine nie je nič. A jediné čo sa mení sú vaše myšlienky. Je zaujímavé ako dokáže vaša myseľ prejsť od vášho detstva k smrti vašej mami a potom k tomu ako vás využil človek ktorého ste milovali. Ach zniem strašne depresívne. Určite som mala zas znova slabú chvíľku a moje oči sa zmenili. Nenávidím to. Som vtedy strašne zraniteľná. ,,Je čas vyraziť." Odišla som zo školy. Vonku bola zima no mne to nevadilo. Bola som na to už svojim spôsobom zvyknutá. Mierila som do baru pre démonov. Tam mi to predajú. Teda ak tam nebude on.

Kráčala som už po dosť starom chodníku sivej farby. Bolo normálne, že sem tam nejaký kameň chýbal a, že som stretla opitých ľudí. Mierila som k baru menom Čierna hlava. Neviem kto ten názov vymýšľal ani prečo sa to tak volá, ale úprimne je mi to jedno.

Konečne som bola na konci cesty a obzerala si ten starý drevený bar. Nebola to nijako veľká budova ale zase ani malá. Predsalen je to obľúbené miesto medzi démonmi. Vošla som drevenými dverami a hneď na mňa dopadla vôňa alkoholu a potu. Hnus.

Kráčala som k baru ktorý bol taktiež drevený. Sadla som si na stoličku kúsok ďalej. Barman tu pracoval vždy 1 a ten istý a stihli sme sa dosť skamarátiť ak viete čo tým myslím. ,,Hej čauko Sal. Tu máš burbon a ja skočím za šéfikom či už dostal zásielku ok?" ,,Jasné Kol už som si na to zvykla ak si si to po tých 2 mesiacoch už nevšimol," prevrátila som nad ním očami. Je úplne jasné, že si na to zvykne každý keď tu chodí pravidelne každý týždeň v pondelok. Ale tak ja sa nesťažujem. Nie som si istá či by mi to ešte niekde predali.

Popíjala som si svoj burbon a čakala. Vždy to chvíľu trvá pretože predsalen je to dosť nebezpečná práca. Ja by som vážne niečo také nechcela robiť. Heh ale kto vie možno v tom niekedy budem až po uši.

No samozrejme, že ma niekto musí vyrušiť z mojich myšlienok, veď to by nebol deň. ,,Ale ale. Koho to tu máme." ,,Vypadni Draculaus lebo to zchytáš ešte raz," jeho meno síce nie je Draculaus ale Draco no viem, že ho štve keď ho tak volám. ,,Ty jedna malá... ale veď nekazme si náladu. Čo zase nám nevie dievčatko spinkať? Dávaj si pozor aby si sa nestala závislá," a začal sa smiať akoby povedal vtip roka. ,,Počúvaj ma ešte raz sem prídeš a rozbijem ti hubu. A netvár sa, že nevieš o čom hovorím. Toleroval som ti to už dva mesiace. Viac nie. Toto je bar výhradne pre démonov a nie pre miešancov," slovo miešancov doslova vypľul z tej jeho odpornej huby. ,,Počúvaj ma zlatúšik," postavila som sa a pozrela sa mu do očí, ,,ak mi ešte raz povieš miešanec tak ťa nezbijem. Nie. Spravím ti zo života peklo. Predsalen náš spoločný dodávateľ ma má radšej než teba," vytiahla som spoza opaska dýku a priložila mu ju na hrdlo, ,,a nevyhrážaj sa silnejším pretože to dopadne zle." Položila som si dýku naspäť a ďalej popíjala alebo skôr už dopíjala svoj burbon. ,,Mrcha." ,,Čo si..."

,,Sal tvoj tovar!" Ten pokritec má šťastie. ,,Jasné ďakujem Kol. A inak urob si tu poriadok s upírmy. Pokiaľ viem toto je bar pre démonov." Slovo upír som vypľuvla tak isto ako on slovo miešanec. Idiot. Zobrala som si svoje tabletky na spanie a prebodla pohľadom Kola. Upíri sú strašný. Nemajú kúsok vychovania. Teda pokiaľ nie sú šľachta. To je už o inom.

Vyšla som z toho odporného baru ktorý tak dobre poznám, teda dá sa povedať, a išla naspäť do školy.

Nechcelo sa mi blúdiť po škole a tak som vzlietla a pristála na balkóne. Pozrela som sa na hodinky a bolo už 3 hodín ráno. No to zajtra bude deň.

Tak dneska ešte 1 kapitola aby ste sa nesťažovali. Trošku kratšia ale na začiatok nič hrozné. Uvidíme kedy vydám 2. Kapitolu.

Inak zvyšok poznáte. Môžte mi tu zanechať hviezdičku a komentár ak vám niečo nesedí alebo vás zaujíma. Môžte sem písať aj vaše teórie ako to bude ďalej. Myslíte, že sa k sebe Sal a Zeche vrátia? Alebo skončí s niekým iným? Možno to bude Ramon. Alebo Draco? Všetko môžete rozpísať dole do komentárov.

Teším sa na vás pri dalšej kapitole.

Šťastné a veselé. A ja sa idem konečne najesť xd