My devil side

III. Kreténi

,,Kde si bola?" a už to začína. ,,Na menšej prechádzke kde som tak trošku zaspala?" ,,Ako môžeš zaspať keď chodíš." Mudrlant. ,,Vieš ako to myslím." ,,Salome bojím sa o teba. Vieš, že mi môžeš povedať všetko však? Ja ťa k tomu ale nemôžem donútiť. Tak so mnou prosím hovor." To už zabudol, že nie som anjel? ,,Nemám ti čo povedať. A ak by som mala tak by si to už vedel ok? Nie je mi nič. Bola som sa prejsť a zaspala na lavičke keď som si na ňu ľahla. To je celý príbeh. Vieš, že to nie je prvýkrát čo sa toto stalo." Ha čo povieš na toto huh? ,,Salome. Len si dávaj pozor dobre? Nechcem aby sa ti niečo stalo." ,,Hej hej viem. Môžeš byť pokojný pretože sa nikam nechystám a ani neplánujem nič nebezpečné takže buď pokojný." Teda okrem toho ako očistiť meno svojej rodiny. ,,Fajn. Mali by sme ísť na hodinu." To by sme mali ale mne sa nechce. ,,Ramon." povedala som prosebne. ,,Nie na mňa tie tvoje psie očká nezaberú. ,,Prosím, veľmi pekne prosím." ,,Žiadne také. Už mám kvôli tebe vymeškaných veľa hodín." Ach jaj. Zase tie jeho hodiny. ,,Ale no ták. Ty si snáď ten najpoctivejší démon akého poznám." ,,Ďakujem." ,,To nebol kompliment." prevrátila som očami. ,,No poď." a už ma ťahal na chodbu.

,,Hej na obede ma dnes nečakaj." ,,Salome už zasa? Vieš čo si myslím o tom ako zarábaš." ,,Vážne? A ako si mám podľa teba zarobiť? Dobre vieš, že som to skúšala ale miešanca proste nikde nechcú. Anjeli si myslia, že im tam niečo vyvediem a démoni sú proste kreténi." ,,Fajn ale nemusíš to aspoň robiť s každým." ,,Šibe ti? Na toto títo fakani nemajú ani peniaze." ,,Nezabúdaj, že ty k tým fakanom patríš hej?" ,,Hej hej hovor si svoje. Ale mohol by si si priznať, že len žiarliš. Vieš čo? Z tebou to budem robiť zadarmo a ty mi dáš ohľadom tohto pokoj ok?" ,,Ty si sa už vážne zbláznila." ,,Sa čudujem, že ti to došlo až teraz. A len tak mimochodom ja to s nimi nerobím len sa s nimi trošku pohrajem." Všimla som si, že už sme pri mojej učebni. Naklonila som sa k nemu a zakusla sa do lalôčika. ,,Dneska večer ťa čaká prekvapenie." zašepkala som.

Vošli sme do učebne a hneď na nás každý pozeral. Samozrejme ako inak. Sadla som si na svoje miesto v strede pri okne. Hodinu som ani nevnímala a pozerala som z okna vlastne tak ako vždy. Predpokladám, že sa ma učiteľka možno aj niečo pýtala ale ja naozaj nevnímam. Ale nikto sa nemôže sťažovať pretože písomky píšem vždy dobre a aj keď odpovedám tak vždy dostanem jednotku. Proste mi to ide čo na to povedať. Neviem sa dočkať konca hodiny. Vlastne tu chodím len kvôli Ramonovi. Je naozaj dosť divné, že práve on je syn kráľa démonov. Proste je strašne slušný. Nečudujem sa, že nemá práve najlepší vzťah s otcom ale tak nevadí. Každý má nejakú rodinu. Veď ani ja na tom nie som najlepšie veď mama mŕtva, otec na úteku spolu so sestrou a ja som tu. Prečo nie? 

Podobné myšlienky som mala ešte dosť dlhú dobu keďže hodina trvala ešte polhodinu. Keď zazvonila bola som prvá ktorá sa postavila a išla preč. Neznášam tlačenice na chodbe. Vždy do mňa niekto narazí. A potom si to odskáčem vždy ja. No radšej sa nevyjadrujem. 

Kráčam si po chodbe kde už sú ale tlačenice. No zbohom. Toto je fakt úžas. A práve vtedy keď som mrzutá. Hlavne kľud. Dýchaj. A samozrejme niekto do mňa drgne. ,,Dávaj bacha. Dúfam, že ma náhodou nezmrazíš. Alebo použiješ oheň. To by sa hodilo viac dcéra dia-" ,,Prisahám, že ak to dopovieš tak ťa fakt zmrazím. A mal by si si naštudovať základy pretože diabli pokúšajú ľudí na zemi ale čo môže o tom taký tupohlavec ako vedieť všakže?" Ha no ukáž sa. ,,Pokiaľ si myslíš, že sa nechám tak si len na veľkom omyle. Vieš ty kto ja som?" ,,Hmmm nechaj ma porozmýšľať. Hmmmm nie. Takže si daj odchod." To tak neznášam. Každý jeden mudrlant si myslí, že sú neviem aký úžasný a keď im dám nakladačku tak za mnou dolezú nech ich vyfajčím akoby si tým chceli niečo dokázať. Idioti. Ale idioti ktorý majú peniaze. Musím sa prispôsobiť okolnostiam, čo iné na to povedať. ,,No veď sa uvidí." a vystrelil na mňa ihly. No po tom meči, mačke a typkovy s chvostom sa už ničomu nečudujem. Vytvorila som jednoduchý štít z ľadu a zmrazila ho. Nebudem sa s ním otravovať lebo na to dnes fakt nemám nervy.

Išla som na ďalšiu hodinu ktorá podľa mňa prebiehala úplne rovnako. Pohľad z okna a neustále rozmýšľanie. Ďalšia prestávka ďalší hlupák a stále dookola. Ale konečne šiesta hodina. Aspoň to konečne skončí potom ten idiot a budem mať pokoj. 

,,Ale, ale. Dneska si zmrazila ďalších žiakov? Čudujem sa, že ťa ešte nevyhodili." Do riti. Lina? Vážne? Dnes? To si zo mňa musí niekto strieľať. ,,Ale no, netvár sa tak. Čo sa ti stalo? Hádam ťa tvoj milovaný neodkopol. Och počkať. Presne tak to aj je už dva mesiace. Vieš to sa volá karma. Ale neboj toho kreténa dostihne tiež a ak nie postarám sa o neho osobne." nenávidím keď ma tá mrcha otravuje. Vždy je to také suché. Už ma to nudí. Každý deň je toto isté. Nudaaa. Potrebujem dobrodružstvo. ,,Hej kam ideš? Ešte sme spolu neskončili." Ani som sa nezastavila. ,,Hej! Hovorím s tebou." Ani mrknutie. ,,Hádam, že naša školská štetka je asi hluchá!" a začala sa smiať akoby povedala ten najväčší vtip. ,,Mrcha veď ty uvidíš." Hej hej, som zvedavá kedy. ,,Miešanec." ,,Aj tak mám viac česti ako ty." Pomaly som sa otočila a kráčala späť ku nej. Vypustila som zo seba plamene ktoré sa ku nej plazili ako hady. A vlastne oni to aj boli hady. Obkrútili ju a som si istá, že bude mať popálenina ale nebudú ani druhého stupňa takže chill. ,,Ešte raz mi povieš miešanec a prisahám ti, že ťa budem mučiť hodiny každou jednou schopnosťou ktorú mám. A je ich fakt dosť a väčšina je smrteľných ale neboj ja ťa vyliečim a ten celý proces si budeme môcť zopakovať. Takže ti radím premysli si slová ktoré vypúšťaš z tej neumytej huby" pustila som ju a ona sa s plačom išla schovať niekde preč a úprimne ma to vôbec nezaujímalo. Musí si zvykať.

Prišla som do bufetu a kúpila nejaké sladkosti ktoré som ako vždy doniesla knihovníčke. Ona za to je vždy veľmi vďačná. Aj keď veľmi nechápem prečo si ich nekúpi sama nepýtam sa. Nezaujíma ma to.

Potom som zamierila na wc-ka a počkala si kým mi niekto dorazí. Samozrejme že prišiel Cole. Je to vlastne niečo ako stály zákazník. Za tie dva mesiace sme sa dosť zblížili. Naučil ma veľa vecí a som mu za to veľmi vďačná ale aj tak je to len nadržaný idiot. ,,Ale čo. Hnedáčik k nám zase prišiel." ,,Nenávidím tie tvoje prezývky." Pobozkal ma. ,,Tak čo to dneska bude? Už si tu dosť dlho nebol." ,,Ou trošku som šetril. Dnes to totižto bude sex." ,,Si si istý že máš 2000?" ,,Hah máš jasné. A ešte chcem k tomu predohru čiže ďalších 200 ak sa nemýlim." ,,Presne. No tak poď sem ty Hnedák." ,,Ja ťa tak nenávidím." A začali sme sa bozkávať. Moje myšlienky ale neboli pri Colovi ale pri Zechem. Nie toto nie sú myšlienky na Zecheho ale na Ramona. Mohla by som sa... nie to nie je možné. No tak sústreď sa. Máš tu zákazníka.

No písala som to 3 hodiny takže už chcem voľno xd. Každopádne ako sa vám páčila dnešná kapitola? Ja viem, že ste možno očakávali niečo iné ale aspoň viete ako má Salome peniaze. A mimochodom ste tím Zeche alebo tím Ramon?