SARAH
Vystúpila som z výťahu a podišla k pultu kde sedela celkom sympatická asistentka.
„Dobrý deň,“ pozdravila som ju.
„Och, dobrý deň! Želáte si?“ videla som ako si rýchlo zotiera slzy.
Vybrala som z kabelky papierovú vreckovku a podala jej ju.
„Ďakujem,“ smutno sa pousmiala.
„Prišla som za Niallom!“
„Koho mám ohlásiť?“
„Emily Backet!“
Do ruky zobrala telefónne slúchadlo a stlačila nejaké číslo.
„Pán Horan máte tu návštevu... och, áno viem, že nemám... je tu slečna Emily. Dobre odkážem!“ jej hlas bol celkom roztrasený čo sa mi nepáčilo a nedalo sa nevšimnúť, že sa jej oči opäť zaliali slzami.
„Ste v poriadku?“ spýtala som sa.
„Nerobte si starosti slečna Emily,“ pokrútila hlavou.
„Ja som Emily!“ natiahla som k nej ruku.
„Tracy!“ stisla tu moju.
„Pokiaľ je na vás môj snúbenec zlý, tak mi to povedzte určite mu to vytmavím,“ usmiala som sa.
„Má právo byť na mňa nahnevaný. Zabudla som zrušiť jednu jeho schôdzku a presunúť ju na iný termín. Som si, ale stopercentne istá, že som tak spravila,“ zamračila sa a pokrútila hlavou.
„Možno nastala chyba niekde inde“
„To, už je teraz aj tak jedno,“ mykla ramenami.
„Prečo?“
„Vyhodili ma! Toto je posledný týždeň čo tu pracujem!“
„To mi je ľúto,“ šepla som.
Dvere za Tracy sa otvorili a v nich stál Niall v celej svojej kráse. Zakaždým mi vyrazí dych, keď ho vidím v obleku.
„Ahoj láska! Čo tu robíš?“ usmial sa.
Svoj pohľad som venovala Tracy : „Uvidíme sa neskôr!“ povzbudivo som sa usmiala.
Prešla som k Niallovi a vtlačila ho do jeho kancelárie a zavrela za nami dvere.
„Teraz to vyzerá ako keby si ma chcela pretiahnuť,“ zasmial.
„Musím ti niečo povedať,“ šepla som.
„Dúfam, že si si to s tými zásnubami nerozmyslela!“
Pokrútila som hlavou a potlačila ho ďalej odo mňa, aby som si mohla pozorne prezrieť jeho kancelária. Nič sa v nej od poslednej návštevy, ktorá bola dávno nezmenilo. Pribudli akurát tak papiere na jeho stole. Zastavila som sa pri sklenenom okne a vychutnávala si ten výhľad. Cítila som jeho ruky, ktoré si obmotal okolo môjho tela. Oprela som sa o jeho hruď a užívala si túto chvíľu.
„O čo ide?“ spýtal sa.
„Musela som prísť a podeliť sa o môj úspech,“ usmiala som sa nad predstavou mojej knihy.
„Úspech?“
„Áno! Nepovedala som ti o tom, lebo som nemyslela, že prerazím. No dnes sa mi ozvala moja knižná agentka, ktorú mi odporúčala Jessy. Vraj si prečítala moju knihu a chce ju posunúť vydavateľstvám,“ otočila som sa k nemu.
Jeho pohľad bol zamračený čo ma prekvapilo.
„Prečo si mi o tom nepovedala?“
„Vravela som ti, že som si nemyslela že uspejem. Nevedel o tom nikto okrem otca. Vlastne to bol jeho nápad a ja...“ nestihla som dopovedať, lebo do kancelária vletela Elena.
