Hra

6.

Samantha najprv nechcela ísť dole na večeru, ale vedela, že by ju aj tak Max presvedčil. Teda skôr by po ňu prišiel do izby a aj násilím by ju tak dovliekol. A preto musela spraviť to čo od nej očakával.

Medzi tým v jedálni sa Max snažil ešte tváriť pokojne aby jeho hosť nepostrehol, že sa niečo deje. Bol pre neho veľmi dôležitý a preto potreboval aby všetko dopadlo dobre. Potreboval ho.

„Ospravedlňujem sa, Henry, ešte chvíľku budeme musieť počať." Zasmial sa Max.

„V poriadku chápem to, Samantha je už žena a obaja vieme, že im to dlho trvá kým sa pripravia." Smial sa Henry. Bol veľmi zvedavý ako vyzerá Maxova sestra. Naposledy ju videl keď mala štrnásť a už vtedy sa mu veľmi páčila, ale bál sa toho, čo by mu spravil Max keby si začal s jeho neplnoletou sestrou.

„To máš pravdu a len teraz prišla zvonku, čiže sa musí prezliecť a všetko. Je mi ľúto, že musíš tak dlho čakať."

„Ja to chápem. Ale prekvapuje ma, že ju púšťaš von. Vždy som si myslel, že ju strážiš a bude tu zavretá." Zasmial sa Henry. Myslel si, že ak je jeho sestra zavretá, tak ju bude ľahšie zbaliť a bude naivnejšia. Ale ak má voľný pohyb, tak potom to bude náročnejšie.

„Tak zväčša nemôže nikam chodiť, ale dnes tak trošku mojej ochranke ušla a nikto nevie kde bola. Ale to sa už nebude stávať." Povedal mu úprimne Max, dôveroval Henrymu a vedel, že mu môže dôverovať a že bude rovnakého názoru ako on. I keď nevedel, že mal niekedy Henry záujem o jeho sestru, vedel, že na niektoré veci majú rovnaké názory.

„Už som tu." Prerušila ich debatu Samantha. Najprv si nevšimla, že je ešte niekto v jedálni, ale keď si chcela ísť sadnúť na svoje miesto tak ho uvidela. Nevedela kto to je, ale zdal sa jej povedomí. „Dobrý deň." Pozdravila sa mu. Nevedela, či mu mala tykať alebo vykať, nezdal sa jej starý, ale bol od nej starší. Predpokladala, že by mohol byť vo veku jej brata.

„Dobrý deň, Samantha. Som veľmi rád, že ťa konečne opäť poznávam." Pozdravil ju pre ňu neznámy.

„Dovoľ Sam, aby som ti predstavil môjho kamaráta a spolupracovníka Henryho. Už ste sa párkrát stretli, ale bolo to pred pár rokmi." Predstavil jej ho Max. Vedela, že ho už niekde videla. A vedela aj presne o koho sa jedná.

„Teší ma." Povedala mu a podala mu ruku. Nechcela by si niekto všimol to čo sa odohrávalo v jej vnútri. Pamätala si na neho, a vedela, že sa vždy s ním cítila nepríjemné. Už ako štrnásťročná cítila na sebe jeho pohľady, keď sa náhodou niekde stretli.

„Aj mňa Sam." Odpovedal je Henry a pobozkal jej ruku. Samanthe to bolo veľmi nepríjemné a preto si veľmi rýchlo z jeho ruky vymanila tú svoju.

„Môžeme začať večer? Už som hladná." Obrátila sa na Maxa, potrebovala sa čo najskôr dosť preč. Nechcela tu byť. Hlavne keď by najradšej rozmýšľala o niekom inom.

„Samozrejme, veď sa čakalo len na teba." Povedal jej Max.

Posadili sa za stôl a Maxova slúžka začala nosiť jedlo na stôl. Samantha sa snažila usmievať tváriť milo, ale celé jej to bolo nepríjemné a nevedela, o čo Maxovi ide. Nikdy si domov nepozýval len tak kamarátov keď bola doma. Aj predtým stretla Henryho len náhodou keď niečo vybavoval s Maxom. Ale nikdy to nebolo takéto oficiálne.

„Tak Sam, ako sa ti páči v meste?" Spýtal sa jej po chvíľke Henry.

„Celkom fajn, som rada, že som opäť doma." Povedala mu Samantha stručne. Nechcela byť nezdvorilá, ale nechcela sa s ním rozprávať. Teda s nikým. Pretože musela rozmýšľať nad tým ako sa dostane zajtra na stretnutie s Albertom. Vedela, že len tak ľahko sa z domu už nedostane von.

„To viem pochopiť. Počul som, že si študovala v zahraničí. Rozmýšľaš nad tým, že by si sa zamestnala v odbore, alebo budeš pracovať vo firme s bratom?" Pre ňu to boli veľmi nepríjemné otázky, keďže vedela, že ani jedno by jej Max nedovolil, i keď by veľmi rada pracovala. Škola ju bavila, ale ak chce ostať doma, bude musieť sedieť medzi štyrmi stenami.

„Áno, študovala v zahraničí, ale ona nebude robiť ani jedno. Bude doma v bezpečí." Odpovedal za ňu Max.

„A prečo? Počul som, že bola veľmi šikovná v dizajne priestorov od známeho." Nerozumela o čo mu ide. Nikto nikdy netvrdil opak toho čo povedal Max.

„Myslím si, že je to tak bude pre všetkých najlepšie. A peňazí máme dostatok, čiže nemusí robiť nič." Povedal Max a bolo vidieť, že sa mu nepáči, kam to všetko smeruje.

„Možno by sme sa na to mohli spýtať Sam. Chcela by si pracovať, alebo byť doma?" Položil jej otázku priamo a upieral na ňu pohľad. Vedel, že ju touto otázkou dostal do úzkych a páčilo sa mu to.

„No.. ja by som .. veľmi rada pracovala, vždy ma to bavilo a preto by som sa tomu chcela venovať." Najprv nechcela na to odpovedať, ale vedela, že Max pred návštevou nestratí kontrolu a preto mohla byť úprimná. Ale vedela, že aj to má svoje hranice a bola stručná.

„To by bolo skvelé, aspoň by si sa doma nenudila." Stále sa rozprával s ňou a Maxa ignoroval.

„Myslím si, že táto otázka nie je pre teba. Najedzme sa v pokoji a v tichu." Rozhodol sa to Max rázne ukončiť. Nepáčilo sa mu, že niečo také Henry povedal a myslel na to. Nerozumel tomu, hlavne keď sa predtým s ním rozprával o Sam a o tom čo plánuje.

„Ale ja by som naozaj chcela." Začala Sam, brala to ako príležitosť aby si aspoň trošku mohla vybojovať niečo. Lebo na to nikdy nebola príležitosť, nikto ju nepočúval. Až na Alberta.

„Povedal som, že sa v pokoji najeme." Ukončil to Max.

...

„ Choď hore, ja sa ešte potrebujem porozprávať s Henrym." Povedal Max po večeri. Potreboval si to s ním vyjasniť, že takéto reči u neho doma nebude trpieť.

„Dobrú noc." Povedala a chcela odísť a do izby, ale chytil ju za ruku Henry a pritiahol si ju trošku bližšie k sebe. Ale nie úplne pretože bol Max stále v izbe.

„Dobrú noc, Samantha. Pokúsim sa ti vybojovať to čo by si chcela. A dúfam, že sa ešte v blízkej budúcnosti uvidíme." Povedal Henry, žmurkol na ňu a vybral sa do Maxovej pracovne. Samantha nevedela čo na to povedať a ako by mala reagovať. A preto išla do svojej izby rozmýšľať o tom čo bude zajtra.

„Čo si tým všetkým chcel dokázať." Začal Max, keď zavrel dvere na pracovni. Bol rozčúlený.

„Ukľudni sa, je to plán preto aby sme dosiahli to čo chceme." Smial sa Henry.

„Tak to mi vysvetli, nerozumiem tomu." Bol frustrovaný, nemal rád, keď išiel niekto proti nemu a hlavne keď to bol Henry, ktorý mal držať s ním. 

„Musíš jej dať určitú slobodu. Len tak ju môžeš ovládať, lebo takto sa ti raz vzbúri a už ju neskrotíš, pamätaj je to tvoja sestra a či sa ti to páči, alebo nie ale ste podobní."

„Čiže jej mám dať úplnú slobodu a čo potom. Potom si bude robiť to čo chce a ..."

„Nie to som nepovedal, ale bude k tebe úprimnejšia a budeš môcť kontrolovať s kým sa stretáva. Bude ti dôverovať, budeš vedieť kde je a bude to pre ňu niečo nové, čo ju určite prekvapí. A preto nebude mať podozrenie, že sa niečo chystá a že máš s ňou určité plány."

„A toto nám ako pomôže k nášmu plánu?

„ No tak ako by som to povedal, obaja vieme, že som ťa o tom presvedčil ja a teda budem ja ten princ pre ňu a bude pre nás, teda pre mňa prístupnejšia a ľahšie povie áno." Zasmial sa Henry.

„To by mohlo vyjsť. Ale pamätaj, ak to nevyjde a niečo sa jej stane, tak za to ponesieš následky." Pousmial sa Max, ale musel ho upozorniť aj na to čo sa stane, ak sa im to vymkne z rúk. 

Ahojte, 

V tejto kapitole sme sa spoznali s novou postavou, ktorá nám zamotá s postavami, ale kvôli nemu dostane Samantha trošku slobody. 

Dúfam, že sa Vám časť páčila a budem veľmi rada, za každé prečítanie, vote a komentár.