Hra

4.

„A ty tu bývaš Albert, keď tak dobre poznáš toto mesto?" Spýtala sa ho Sam. Bola prekvapená z toho ako dobre poznal mesto.

„Áno, vyrastal som tu a pravdepodobne tu aj zostarnem. Nikdy som nebol nikde, teda ak nerátam nejakú tú dovolenku, ale býval som vždy tu." Zaklamal Oliver. Nikdy nebol domased a len málokedy vydržal v tomto meste dlhšie ako pár týždňov. Ale prekvapilo ho to, že mu uverila, že pozná tieto miesta. Keď sa okolo seba poobzeral tak si uvedomil, že je v štvrti kde nikdy predtým nebol. Nikdy nemal možnosť a ani záujem prísť do tak chudobnej štvrte. Nerád o sebe počul, že je len zbohatlícky chlapček, ale bolo niečo čo nikdy nemohol vystáť a to bola chudoba. Nerád sa pohyboval v takom prostredí, hlavne preto že zo všadiaľ bolo cítiť špinu a ťažký život. Nie že by mu nebolo ľúto tých ľudí, to nemohol povedať, ale vedel, že on sám to nezmení a preto sa skoro celý život takým ľuďom vyhýbal. „Ale mali by sme sa asi vrátiť. Toto nie je štvrť pre teba."

„Prečo si myslíš, že by nemohla byť pre mňa?" Spýtala sa ho.

„Nechcem ťa uraziť, ale pozri sa na seba. Vidieť, že si bola vychovávaná ako princezná, čiže nič z toho čo sa tu deje si nezažila a preto..."
„ To vôbec nie je pravda." Musela ho prerušiť. Aj keď mal svojim spôsobom pravdu. Naozaj tak bola vychovávaná od mala i keď odkedy jej zomreli rodičia tak sa to ešte zhoršilo. Dalo sa povedať, že odvtedy žila akoby v zlatej klietke. „Možno som naozaj nevyrastala v takomto prostredí, ale nemôžeš povedať, že to nedokážem pochopiť a zniesť. Nepoznáš ma." Nevedela prečo, ale to čo jej povedal Albert ju veľmi nahnevalo.

„Prepáč, nechcel som ťa uraziť ani nič, ale viem, že ľudia s tejto štvrte nemajú radi, keď sem niekto ako ty, prípadne ako ja príde. Vieš zvyknú to brať ako výsmech a .. nemyslím si, že niečo také chceš. A hlavne nie je veľmi bezpečná. Tu žijú ľudia úplne inak ako tak kde si vyrastala." Nevedel čo by jej mal na to povedať. Ale jediné čo vedel bolo, že nesmie dopustiť aby sa teraz rozhádali, hlavne preto, že vedel, že ak si jej dôveru nezíska teraz, tak potom už nikdy.

„Asi máš pravdu , aj tak by som sa mala vrátiť, lebo ma budú hľadať. A prepáč za to, že som na teba tak vyskočila, nechcela som sa správať nezdvorilá, ale nemám rada keď..."

„Ja viem, prepáč. Nemal som to povedať. Čo kedy na to zabudneme, zahodíme to za hlavu a budeme sa tváriť, že sa niečo také nestalo." Dúfal, že s tým bude súhlasiť. Lebo mal pocit, že to asi pokazil a vedel, že jeho brat to nezoberie dobre, že keď mal dobrú príležitosť tak ju zahodil.

„S tým súhlasím. Asi bude dobré, ak sa obaja budeme tváriť, že sa nič nestalo. Veď popravde sa aj nič nestalo." Zasmiala sa Sam. Nevedela prečo, ale cítila sa s týmto neznámym mužom lepšie ako s jej bratom a s Margreth. Možno preto, že nič od nej neočakával a nemusela byť pred ním niekým kým nie je. Mohla byť konečne sama sebou. Čo u nich doma nemohla byť. Doma musela byť dokonalou Samanthou, ktorú strážia na každom kroku.

„Som rád, že to tak berieš a že si sa na mňa nenahnevala." Povedal jej Oliver. Bol veľmi rád, že mu to uverila a on mohol zistiť, že je veľmi naivná. „Tak asi už nikam nepôjdeme keď sa ponáhľaš domov." Povedal. Dnes nebol na to pripravený, že sa s ňou stretne a preto si ihneď musel dohodnúť ďalšie stretnutie. Ale vedel, že na to nemôže ani veľmi tlačiť, lebo by ju to mohlo vystrašiť a to nechcel

„Mala by som ísť domov, ale veľmi pekne Ti ďakujem za záchranu a za všetko." Povedala mu s úsmevom Sam. Nevedela prečo, ale v niektorých momentoch keď sním bola, mala z neho veľmi zvláštny pocit, akoby ju poznal alebo čo. Hlavne ten jeho výbuch bol veľmi zvláštny.

„Aj ja som veľmi rád, že som ti mohol trošku pomôcť. Viem, že to bude asi odo mňa dosť trúfalé..., ale veľmi rád by som sa s tebou ešte niekedy stretol. Bolo mi s tebou veľmi dobre." Povedal jej Oliver a dúfal, že to na ňu zaberie. Aj keď taký nebol, ale tentoraz sa snažil tváriť hanblivo. Čo v jeho skutočnom svete nebol.

„Ja neviem , či niečo také bude možné, lebo môj brat ma asi nepustí a..." Zmienka o jej bratovi v ňom vzbudzovala hnev, najradšej by jej všetko povedal a ublížil jej fyzicky, ale vedel, že to nemôže, vedel, že jeho pomsta musí byť dokonalá. A hlavne nikdy žiadnu ženu fyzicky nenapadol a to nechcel meniť ani pri nej, i keď nemal od toho ďaleko.

„Si dospelá, nie? Preto by ťa nemalo veľmi zaujímať čo ti dovolí, alebo nedovolí brat. Mala by si robiť to čo chceš." Snažil sa ju presvedčiť, ale vedel, že na ňu nemôže veľmi tlačiť, lebo by sa ešte zľakla a zutekala.

„To som, ale zároveň... vieš, s mojou rodinou to nie je úplne najľahšie. A môj brat už prišiel o toľko ľudí, ktorých miloval, že mňa stráži až veľmi prehnane." Snažila sa mu to vysvetliť. I keď vedela, že to musí všetko znieť až absurdne. Ale nerada robila veci, ktoré mala zakázané. Veď aj kvôli tomu, že ušla z nákupného centra, tak mala zlý pocit. Hlavne preto, že vedela, že to jej brat nenechá len tak a každého kto tam bol s ňou potrestá. A vedela, že ani ju jej trest neminie.

„Nechcem ťa presviedčať aby si sa so mnou stretla, ale mala by si konečne začať žiť, užívať si život. Dospieť a robiť konečne to čo by si chcela ty sama a nie to čo by chcel niekto iný." Nevedel čo by jej mal na to povedať. Cítil sa nahnevaný, na ňu aj na seba. Nevedel prečo mu tak odporuje. Myslel si, že je ako iné dievčatá a že podobne ako ony, ani ona neodolá tomu ako vyzerá. Ale možno sa mýlil, alebo tu bola ešte jedna možnosť a to, že vedela kto je a len to na neho hrala. Toho sa obával najviac. Hlavne preto, že vedel, že v tom musí byť zapletený aj jej brat a kde je on, tak tam to nikdy pre nikoho neskončí dobre. Vedel, že to by znamenalo koniec pre jeho brata. A to nemohol dopustiť, hlavne keď už prišiel o svoju rodinu.

„ Možno máš pravdu, možno by som konečne mohla žiť svoj život a robiť to čo chcem ja a nie niekto iný. Veľmi rada sa s tebou stretnem. Len mi povedz miesto a čas." Zasmiala sa Samantha, bola šťastná, že konečne niekto vyslovil slová, ktorá dávno vedela, len ich potrebovala počuť od niekoho iného. Potrebovala to hlavne preto, že sama by si to nikdy nedovolila povedať nahlas. Hlavne nie potom všetkom čo sa stalo.

„Zajtra rovnaké miesto aj čas." Povedal Oliver, tak ho potešilo, že súhlasila s jeho návrhom opäť sa stretnúť, že sa nedokázal ovládať a musel sa víťazoslávne zasmiať. A možno by si to Samantha aj všimla, ale bol by to pre ňu výstražný moment, ale bola zasnívaná vo svojej bubline radosti. A to bolo najhoršie, že aj napriek svojmu veku bola neskúsená a nedokázala si uvedomiť, čo všetko sa jej môže stať, v spoločnosti neznámeho muža. A preto sa aj tento okamih stal jej malou skazou. On sa ňou stal.

Ahojte,

Po veľmi dlhom čase som konečne niečo napísala. I keď som plánovala písať cez leto a konečne sa dokopať k pravidelného pridávaniu, vyššia sila to asi nechce, pretože som mala pokazený počítač a bol viac ako mesiac v oprave a hoci ho už pár dní mám doma, zistila som, že sa mi kazí obrazovka. Číže musím ísť reklamovať reklamáciu : ( Čiže dúfam, že to už opäť tak dlho trvať nebude.

Dúfam, že sa Vám časť páčila. V nasledujúcej časti sa budú Oliver a Samantha viacej spoznávať. A budete mať možnosť uvidieť viacej zo vzťahu Sam a jej brata.

Ďakujem za každé prečítanie, vote a komentár.