Život mi to skomplikoval

5.

Je pól piatej a ja som sa rozhodla nachystať, urobila som si hygienu jemne sa namaľovala (riasenka, obočie, rúž) a išla sa obliecť. Rozhodla som sa pre čierne dlhé rifle roztrhané na kolenách a šedú oversize mikinu, čierne nike tenisky. Zišla som dole do kuchyne, tam ma už čakal Max so Samom. Nikto sme nič nepovedali a išli do Samovho auta. Po chvíli sme vystúpili niekde pred barom. Sam išiel dnu ale Maxa som zastavila.
"Ja sa bojím" povedala som mu.
"Nemáš sa čoho" a objal ma.
"Čo keď ma neprijmú, čo keď nebudú súhlasiť" objala som ho naspať.
"Neboj budú, Sam ich nejako presvedčí" mne už vybehla slzička.
"Molly neplač, všetko dobre dopadne uvidíš" utrel mi líce. Medzitým Sam povedal teamu že vonku je hráč ktorého im chce s Maxom predstaviť. Že je lepší ako oni dvaja a to hral na boso. Tí len vyjavene pozerali, videli sme to cez okno a zasmiali sa. Vtedy Sam ukázal že máme ísť dnu. Max ma chytil sa ruku a bral dnu. Prišli sme k stolu.
"To prečo tu je vaša sestra" spýtali sa všetci akoby jednohlasne.
"Pamätáte ako som vám pred chvíľou hovoril o tom hráčovi" všetci len prikývli a nechápali.
"No tak ten hráč je Molly" ukázal na mňa. Mali ste vidieť tie ich výrazy, škoda že to nikto neodfotil. S Maxom sme si prisali k Leovi a ticho sedeli. Trvalo im asi minútu kým to spracovali. Leo začal "Ja s tým problém nemá, hráča potrebujeme. A keď je naozaj tak dobrá ako vravia tak to by bola škoda ju nemať v teame".
"Ja som Za" povedal Leo.
Po chvíľke ticha "Aj ja" povedal Alex. Postupne prikyvovali všetci z teamu len Tom nie. Tom je kapitán teamu a na baby má taký názor že futbal nie je nič pre nich. Sam zobral Toma na chvíľu von. 
"To bude super keď budeme mať babu v teamu" povedal niekto z teamu.
"To hej, a jak budú ostatný pozerať že čo to je" zasmial sa Alex a to už sa smiali všetci. Mne to prišlo trochu trápne, len som sklonila hlavu a začervenala sa. Leo si položil ruku na moje stehno "vážne si taká dobrá ako vravia" ja som sa na neho ani nepozrela, ale videla som na Maxovi že ho to nesmierne štve a že by Leovi najradšej jednu vrazil. Chráni si ma.
"No asi hej" zdvihla som hlavu. V tom ma objal. Všetci len pozerali a bolo počuť rozne zvuky ako napríklad Úuuu,.. . Bolo to trápne ale ako ma objal som sa v celku ukľudnila. No Max už zatínal päste. Opatrne som ho chytila za päsť a usmiala sa na neho že je všetko v poriadku. Hneď zvoľnel. O nedlho sa vrátil Tom aj so Samom.
"Takže nie som ani za ani proti, v pravidlách nikde nie je že to musí byť chalan, tréner nám dal voľnú ruku. Ale zas nechcem aby ju zmasakrovali hneď na prvom zápase. Tak po dlhej debate so Samom ako moc ma presviedčal že je dobrá. Pravda je že hráča potrebujeme. Bol by som radšej keby to bol chalan ale ak hrá aspoň tak ako jej bratia tak ju beriem. Ale,.." to už ho všetci prerušili a jasali od radosti. Len mne to prišlo ľúto že by bol vraj radšej za chalana v teame.
"Hej" skríkol ich. Všetci sa na neho pozreli a stíchli.
"Dohodli sme sa so Samom tak že na prvom tréningu si ju poriadne vyskúšame, ak bude dobrá na leto tu ostane ak nie tak na prvom zápase vypomôže ak nikoho iného nezoženieme. Toto je môj verdikt."

Všetci sme sa nadšene usmievali a popíjali. No teda chalani popíjali pivo alebo niečo také. Ja som tam len ticho sedela a nič nevravela. Rozmýšľala som ako to poviem Willovi a ako bude reagovať. A čo Bradley s otcom. A keď nebudem dobrá, keď niečo na zápase náhodou pokazím a budú všetci na mňa nahnevaní. V hlave mi behalo toľko nezmyselných vecí že až. Z rozmýšľania ma prebral Max.
"Ja idem domov ideš aj ty" ja som len prikývla. Nechce sa mi tu sedieť a cítiť sa trápne ešte dlhšie.

Rozlúčili sme sa, a pobrali sa domov. Nebývame ďaleko len o 5 ulíc. Po chvíli Maxa napadlo či si nedáme závod domov. Ja som váhala ale nakoniec prikývla. Postavili sme sa vedľa seba "Rad, dva, tri" odpočítal Max a obidvaja sme sa rozbehli. Najprv to bolo vyrovnané no po chvíli som ho predbehla po 5 minútach som dobehla domov. Max bol poriadny kus za mnou. Celý zadychčaný za mnou dobehol "Fú, ty si ale rýchla" bolo na ňom vidno že nevládze. Ja som sa len usmiala a odomkla dvere. Vyzuli sme sa, v obývačke na gauči sedel Bradley a Saša.
"Ahojte" pozdravili sme ich s Maxom jednohlasne.
"Ahojte, kde ste boli, a neviete kde je Sam" spýtal sa nás Bradley.
"Boli sme teamu predstaviť nového hráča, a Sam tam ešte ostal" povedal mu Max.
"Aha, a to tam bola s vami aj Molly" nechápavo sa spýtal.
"Áno, ona je ten nový hráč" Bradleymu skoro vypadli oči z jamiek.
"To fakt" udivoval sa. S Maxom sme mu vyrozprávali čo sa stalo na dvore ako sme tam hrali a potom pili ten džús, a aj to čo sa stalo v bare. On len celý čas počúval.
"Wow, to som nevedel že máme doma skrytý futbalový talent" usmial sa na mňa. Ja som sa len pousmiala a išla do izby.

Neverím že ma zobrali do teamu. No ešte tam oficiálne nie som až keď si ma vyskúšajú pri tréningu ale aj tak. Chcela som to povedať Willovi ale ešte nie, ešte neviem či som tam alebo nie. Chcela som si dať kúpeľ ale nemôžem, čo už no. Bolo dosť hodín, 10 večer. Išla som sa teda osprchovať, odmaľovať sa a umyť si zuby. Obliekla som si voľné tričko nad kolená, nohavičky a čierne kraťasy. Pre istotu radšej. Ľahla som si na posteľ, zapla notebook a pustila si Marvel film. Približne v polovici filmu som z chodby u počula nesmierny rachot, stopla som film a išla sa tam pozrieť. Bol to Sam a nebol dvakrát triezvy.
"Sam čo to stváraš" šepla som aby som nezobudila celý dom.
"Idem do izby ak nevidíš" povedal tým jeho arogantným spôsobom.
"Och" povzdychla som si a zavrela sa do izby. Dopozerala som zvyšok filmu. Odložila som notebook a len tak ležala, pozerala na strop a rozmýšľala som nad mamou. Chýba mi a keby vedela že možno budem v teame s bratmi bola by nesmierne rada. Povzdychla som si, otočila sa na bok a zavrela oči. Do 5 minút som zaspala.

《A je tu ďalšia časť, možno trochu kratšia. Enjoy it❤》