Život mi to skomplikoval

10.

Ráno som sa nesmierne dobre vyspala a budila som sa štebot vtáčikov vonku za oknom. Ale hovno zobudila som sa zvuk toho krámu. Áno mám na mysli budík. Ale bola to príjemná predstava že. Síce neochotne ale predsa som ho nejak vypla a vybrala sa do kúpeľne. Urobila som si hygienu a išla sa obliecť. Môj outfit sa skladal z čiernych legín a voľného bieleho trička, k tomu som si dala čierne Nike tenisky a mobil s peniazmi pod obalom do vačku a slúchadlá. Na raňajky som si vzala jablko a fľašu vody, bolo len pol siedmej ráno. Vyšla som na záhradu a zadnou bráničkou do lesa za domom. Nasadila som mierne tempo, no také ako vtedy s Maxom. Po dobrých 10 kilometroch som sa dostala na koniec kde bolo jazero. Sadla som si do trávy a začala som jesť jablko lebo som bola už aj celkom hladná. Tam som sedela asi 20 minút a sledovala prírodu naokolo. Mala by som ísť za trénerom lebo ho nestihnem. 

Približne za 10 minút som bola na štadióne. A musím povedať že som si to dobre načasovala bolo práve 8 hodín a prípravka mala práve prestávku. Trénerovi netrvalo dlho a všimol si ma, podišiel ku mne.

 "Želáš si niečo Molly?" spýtal sa ma.

 "No, mala by som na Vás otázku tréner." povedala som mu a usmiala som sa.

 "Počúvam." usmial sa tiež. 

"Viem že tu je fit-ko alebo ako to nazvať a rada by som sa spýtala či ho smiem používať. Ale ešte než niečo poviete bola by som radšej ak by som tam vtedy mohla byť sama." s prosbou v očiach som sa na neho pozrela. Najprv bolo vidno že je trošku prekvapený a potom vyzeral že rozmýšľa, nakoniec si vybral telefón z vačku a niečo tam pozeral. Ja som so zatajeným dychom čakala čo mi povie. 

Po chvíli sa nakoniec odmlčal "Samozrejme že ho môžeš používať. A mám pre teba aj termíny. V utorok a štvrtok medzi 17:00-18:00 a v sobotu medzi 15:00-16:30 tu nikto nebude." ako to dopovedal mne zažiarili očká

. "Ďakujem Vám" odpovedala som mu.

 "Takže vyhovuje ti to?" spýtal sa a prikázal deťom aby sa nastúpili. "Áno" 

"Dobre tak ja to dám aj do rozpisu že na vtedy je fit-ko obsadené a buď prídeš alebo nie" pomedzi to si to už zapisoval do mobilu.

"Dobre, a ako sa tam dostanem potom?" absolútne som nemala ani tušenia ako to bude.

"Šatne sa zamykajú a v sobotu tu ani nikdo nechodí, sú tu dve možnosti, že vždy ti buď prídem otvoriť a potom zatvoriť alebo ti dám kľúče ale vždy keď vojdeš dnu za sebou zamkneš a keď budeš odchádzať a nikto tam nebude zamkneš tiež. Dúfam Molly že ti môžem veriť a verím že nás toto leto dovedieš k poháru." každé jedno slovo som hltala a na konci sa trochu začervenala.

"Sľubujem že sa o nich budem dobre starať a vždy budem zamkýnať." povedala som celkom natešene a odmerane aby som pôsobila zodpovedne.

"Dobre Molly verím ti a tu je kľúč od vchodu a tu od fit-ka. Dávaj na nich pozor, a ja sa už budem musieť vrátiť k deťom." podal mi kľúče a podali sme si ruky.

"Dobre a Ďakujem Vám tréner." ruku som mu opätovala a kľúče si schovala do vrecka. Tréner už odišiel medzi tým k deťom a ja som sa pobrala na tú motokrosovú dráhu. Nebolo to ani tak ďaleko ale bolo to na konci mesta. 

Cesta mi netrvala dlho. Bolo to tu celkom pekné a dali sa tu požičiavať veci a aj motorky. A trať nevyzerala zle. Zašla som do požičovne a od chlapíka čo tam pracoval som si vypožičala motorku, kombinézu topánky a prilbou. Mali ste vidieť ako sa na mňa pozeral keď som si to požičiavala. Pól hodina ma vyšla na 10 euro, to nebolo veľa. 

Oblečená aj s motorkou som vyšla ku štartu. Bolo tu pár chalanov a divne na mňa pozerali, ešte ma tu nevideli no. A prilbu som mala na hlave tak moc nebolo vidieť že som bola dievča. Nasadla som na motorku a pozrela sa na trať. V ten moment som si spomenula na mamu a na môj prvý závod. Bola to krásna spomienka, skončila som na treťom mieste. Ešte chvíľu som spomínala a potom sa zas vrátila do reality. Chalani vedľa mňa, na mňa pokrikovali či sa bojím alebo čo a vyštartovali. Dala som im náskok aby som prú jazdu mala pre seba. Zhlboka som sa nadýchla a naštartovala "Teraz alebo nikdy" povedala som sa a pohla sa dopredu. Najprv som išla pomaly ale hneď som pridala na plyn. Prvé tri jazdy som išla opatrne a pomaly celkom, ale potom som už pridávala a išla vskutku rýchlo. Telom mi prúdil adrenalín a bola som rada že opäť sedím na motorke ale na triky som si ešte netrúfla. Chcela som si dať posedné kolo ale na štarte ma zastavili tí chalani.