V tom mi to napadlo, odkiaľ ho mama pozná. Ona vedela vždy kto je a samozrejme vedela, že by si želal, aby som nevedela, že je spevák.
•••••
Rýchlo som utekala do izby a posadila som sa na posteľ. V tom sa dvere otvorili a ja som hľadela naňho. Mala som motýle v bruchu, keď som sa mu zahladela do očí. Pozerali sme na seba a on v tom otvoril náruč len a len pre mňa. Vyskočila som z postele a vrhla sa mu rovno do náruče.
„Chýbal si mi." povedala som a až po tom som si uvedomila, že som to povedala nahlas.
„Aj ja teba." povedal a stisol ma pevnejšie.
„Aj ty mňa čo?" zodvyhla som zrak naňho.
„Ehm... myslel som že aj ty mne." začervenal sa.
Rozmýšlala som nad tým ešte pekne dlho. Čo aj on mňa? Myslel si, že som mu povedala, že ho milujem? Že ho mám rada?
Ale stále ma zaujímalo, od kiaľ ho moja mama pozná. Predsa len som jej o ňom nič nehovorila.
„Od kiaľ sa s mojou mamou poznáš?" spýtala som sa ho narovinu.
„Pozná sa s mojou mamou, sú skoro najlepšie kamarátky." pousmial sa.
„Bol si na turné?"
„Áno. Vieš, chcel som ti to povedať, ale bál som sa. Pri tebe som bol iný. Bol som sám sebou." zosmutnel.
„Dom, môžeš byť aj naďalej pri mne sám sebou. Až keď mi dáš podpis." zasmiala som sa.
„Veľmi rád." pochopil vtip a zasmial sa taktiež. „Čo bude teraz a nami?" pozrel sa mi hlboko do očí.
„Čo by si len chcel." venovala som mu ten istý pohľad. Neviem čo v tom momente so mnou bolo, ale prišlo mi to ako dobrý nápad. No po chvíli ticha ani nie. Hladeli sme sa seba ako dvaja puci. Ani len to, že dýchame nebolo počuť. Cítila som, ako moje srdce vynecháva buchoty, ani len som si neuvedomovala, že sa nejaké v mojej hrudi nachádza. Bála som sa, nevedela som, či to pochopil a keď áno, tak som nevedela, či tie city opätuje alebo nie.
No v tom prišlo to, čo som nečakala. Položil dlaň na moje líco a venoval mi bozk. Nebol krátky, ale dlhý. Napokon som sa pripojila a zmenil sa na bozk lásky.
