Chapter 3- Award

162 9 0
                                    

Jeho smaragdovo zelené oči ma sledovali počas toho ako som si išla sadnúť na svoje miesto. Tmavomodré sako s dlhými rukávmi, s motýlikom zdobeným okolo jeho krku, tmavomodré nohavice a biela košeľa vyzerali na ňom naozaj elegantne. Nesmeli chýbať kučeravé vlasy a strieborné hodinky na jeho pravej ruke.

Spoznala som jeho tvár prakticky v tej sekunde.

Bol to presne jeden z tých piatich ľudí, ku ktorým som sa mala dostať.

Naozaj som sa úprimne prekvapila, že práve on si ma všimol.

Sadla som si na svoje miesto, odpila som z pohára v ktorom som mala červené víno a ramenom som mierne vrazila Dominica, ktorý najprv nereagoval a zrejme si myslel, že to bolo náhodou ale po druhý krát sa na mňa pozrel a začal mi venovať pozornosť.

„Prvá rada, piata stolička odprava" Dominic sa nenápadne pozrel tým smerom, ktorý som opísala na osobu, čo tam sedela a už som len počula ako vyhlasujú jeho meno.

„Cenu za najlepší album roka získava Harry Styles!" svetlá reflektorov tentokrát osvietili jeho postavu, zapol sa refrén jeho piesne a každý okolo neho mu s úsmevom začal podávať ruku. Po pár sekundách sa dostal k pódiu a pre fanúšikov začal hovoriť pár ďakovných slov, ktorým som však nevenovala veľmi pozornosť, pretože mi prišla sms správa od Dominica:

„Mala by si sa s ním čo najskôr zoznámiť. Využi to, že si ťa všimol na tej afterparty, na ktorú pôjdeme. Neskôr už nebudeš mať tak skvelú príležitosť. Možno budeme mať šťastie a natrafíš aj na ostatných členov, ktorí tam budú tiež. Snaž sa sme blízko!"

Prečítala som si správu a položila som mobil na stôl bez odpovede na sms správu. Bola to len informačná správa od Dominica, ktorý má teraz viac možností sledovať ich známych, blízkych, pozorovať kam chodia a taktiež aj kontrolovať ich program, keďže mňa by mohli sledovať novinári.

Neviem ako by sa moji fanúšikovia zatvárili, keby sa objavím na titulnej strane bulvárnych časopisov, že sledujem bývalých členov skupiny One direction. Prinajhoršom by si všetci mysleli , že som bláznivá fanúšička, ktorá má až priveľa informácii a všetko by sa mohlo pokaziť. Práve preto sa nikto nesmie dozvedieť, že som agentka, ktorá ich má sledovať a byť im čo najbližšie bez najmenšieho podozrenia. Z môjho premýšľania ma dostal Dominic, ktorý mi oznámil, že sa už skončilo udeľovanie cien a musíme odtiaľto odísť.

Vôbec som si neuvedomila, že som prestala sledovať a vnímať okolie

a tak som si zobrala svoj mobil, Dominic mi pomohol s kabátom ako pravý gentleman a spoločne sme kráčali k čiernej limuzíne, ktorá bola pripravená pri zadnom východe. Celý môj odchod a následný príchod muselo viesť zopár ochrankárov ako každej celebrite, aby sme sa dostali bezpečne do hotela, v ktorom sa konala tá slávna afterparty. Po vystúpení z limuzíny ma ožiarilo svetlo, ktoré išlo z fotoaparátov od novinárov, ktorí ako vždy musia byť všade.

Spolu s Dominicom sme našli sálu, v ktorej sa to malo konať a zostala som ohromená. Miestnosť bola ako vytrhnutá z rozprávky.

Nad nami visel obrovský strieborný luster, z ktorého padali konfety na každého, kto prišiel do stredu parketu, na pravej strane pod oknami boli stoly pokryté bielo červeným obrusom plného jedla z rôznych krajín sveta, na ľavej strane boli pripravené stoly a stoličky ktoré boli tiež vyzdobené bielo červenou farbou.

Väčšina ľudí sa zdržovala pri bare, ktorý sa nachádzal napravo od hlavného vchodu. Hľadala som svoj hlavný cieľ a však kým som sa spamätala a prestala obdivovať márnotratnosť celebrít ozval sa pri mne mužský hlas.

„Gratulujem k výhre. Smiem poprosiť o jeden tanec?" otočila som sa na dotyčného, ktorý mi podával svoju ruku a s úsmevom som prikývla

„Veľmi rada, ďakujem" povedala som sladkým hlasom, ktorý som ani netušila, kde sa vo mne vzal. Jemne som položila svoju dlaň do jeho pravej ruky a spoločne sme pomalými krokmi kráčali na parket. V pozadí začala hrala romantická pieseň, ktorú som počula prvý krát v živote. Harry si svoje ruky položil okolo môjho pása a ja som si svoje položila opatrne jeho ramená. Celý tanec viedol on ale mala som pocit, že stojíme na jednom mieste a že naše pohyby sú len náhodné.

Chystal sa niečo povedať, no v tom momente sme počuli obrovský výbuch zvonku a skôr ako sa okná v miestnosti rozbili smerom k nám dovnútra ma Harry zhodil k zemi. Bolo mi jasné, že nám práve obom zachránil život. V tej zmätenosti som zabudla na to, že kde je Dominic ale odrazu sa objavil pri nás, prehodil cez nás svoj a môj kabát a všetci traja sme spoločne utekali preč z hotela.

Keď som zbadala čo sa deje vonku zmocnil sa ma prvý krát v živote strach počas mojej práci. 

Ahojte mám tu pre vás opäť novú kapitolu a hádam budete spokojní ! Opäť prosím o dáke komentáre a hlasy ďakujem 

SHEWhere stories live. Discover now