SHE

Chapter 8- I don't belong to your family

Neviem, čo sa stalo ale strela minula Eleanor a trafila do kríku hneď pri vchode. El sa trochu vystrašila ale snažila som sa jej povedať vysvetlenie, ktoré by mohla pochopiť .

„Panebože, niekto tu po nás strieľa. Čo to má znamenať?" tak ako vyzerala byť pokojná, tak sa to ukázalo ako klamlivý výraz. Začala robiť paniku a išla som k nej.

„El upokoj sa. Blízko nášho domu je les a zvyknú tam poľovať. Možno len zle trafili a sú to začiatočníci. Nerob zbytočnú paniku. Nikto na nás nestrieľa , tak sa upokoj prosím ťa" chcela som, aby sa prestala nad tým znepokojovať, no moje vysvetlenie jej očividne nestačilo. Rozhadzovala rukami a bola príliš nervózna na to, aby dokázala byť v tejto situácii pokojná. Aj keď som sa síce snažila, aby bola ona pokojná a tvárila som sa , že ma to neprekvapilo , tak vo vnútri som sa trochu obávala následkov . Vedela som totiž , že to bol útok na mňa.

Nechcela som jej to dať najavo, lebo jedna hysterická žena tu bohato stačí a okrem toho som na tieto situácie bola predsa dopredu vycvičená.

„Ako sa mám upokojiť ? Niekto tu večer strieľa zrovna vtedy, keď vyjdeme von a ja mám byť pokojná? To myslíš fakt vážne? Ty sa vôbec nebojíš?" skutočne som už strácala nádej , že sa mi podarí ututlať to, čo sa práve stalo ale stále som dúfala v to, že El nebude robiť okolo toho drámu.

„Slečna, skutočne sa nemusíte ničoho obávať. Ostaneme tu dávať pozor a prezrieme kľudne okolie pozemku, aby ste zostala pokojná tak ako slečna Lauren. Takže s dovolením ideme vykonať prehliadku a ak by sa nám niečo nezdalo oznámime vám to" uistili nás moji dvaja ochrankári. Jeden dával totižto pozor na predok domu a druhý na zadnú časť domu. Zrejme môj nápad poslať všetkých domov nevyjde ale to nevadí. Spoločne sme sa s El vrátili do domu a sadli sme si na gauč uprostred obývačky. Neskôr po nejakých 10 minútach sa mi ozvala ochranka, že je všetko v poriadku a dala som im pokyn, aby strážili ďalej dom. Eleanor sa po tejto správe konečne upokojila a presvedčila som ju aby netelefonovala Louisovi, pretože ho ešte môže zbytočne vystrašiť. Kým neprišlo na tému detstvo, všetko bolo super... 

„Prečo mi nepovieš niečo o svojom detstve? Možno nakoniec zistíme, že sa z niekadiaľ poznáme. Pripomínaš mi moju najlepšiu kamarátku Lauren, ktorú som celé roky nevidela", pri tom ako spomínala na to, že mala kamarátku z detstva ma pichlo pri srdci. Cítila som ako to moje celé vnútro túži povedať, no vedela som, že by to nebolo správne. Musím sa snažiť to tajiť, pretože by ju pravda mohla bolieť rovnako ako aj mňa a mohlo by to ohroziť misiu. Je to také smutné a bolestivé pripustiť si , že človek , ktorý pre mňa stále veľa znamená, nemôže o mne vlastne vedieť nič pravdivé. Až teraz si začínam uvedomovať, že vrátiť sa späť do Londýna bola obrovská chyba.

„Nie ja... vieš nerada hovorím o svojom detstve. Som rada za to, kým som teraz. Popravde, pre mňa je podstatná budúcnosť a nie minulosť. Občas si zaspomínam na staré časy, no poviem ti, že radšej by som na všetko zabudla. Keby som mohla vrátiť čas, urobila by som veľa vecí inak a práve preto o tom , kým som bola nerada hovorím" cítila som v sebe príliš veľa emócii naraz ale snažila som sa držať si pevnú myseľ. Zdá sa to byť nemožné možno pre niekoho ale keby jej mám čo i len kúsok povedať, vedela by okamžite pravdu a to nemôžem dopustiť.

„Tak dobre nevadí. Mrzí ma, že nič o tebe neviem, iba vlastne to, čo je písané v médiách , no pripomenula si mi moju kamarátku a mala som k tebe hneď blízko. Cítila som akoby nás niečo spájalo" vravela to s takou radosťou a s takým úsmevom na tvári, že som jej povedala aby ma nachvíľu ospravedlnila, pretože musím ísť do svojej izby. Sadla som si na posteľ a otvorila som si krabicu so spomienkami, medzi ktorými bol aj náš spoločný náramok s Eleanor, staré fotky s ňou na rôznych miestach. Všetko to, čo som videla ma však príšerne bolelo. Pozrela som sa na obálku na nočnom stolíku a vtedy som si povedala, že tam pôjdem. Možno sa dozviem konečne pravdu a keď aj nie, tak im aspoň môžem povedať to, čo mám na srdci už celé roky. Odložila som pozvánku do nočného stolíka a išla som naspäť do obývačky.