SHE

Chapter 21- I saved our lifes

Po stretnutí s Dominikom sme odišli s mojím autom domov. Snažil som sa nevenovať pozornosť Tylerovi a jeho nepriateľskému pohľadu. Keď sme vstúpili všetci do domu tak si Tyler nechal zavolať celú ochranku. S Dominikom sme ostali stáť pri tom ako sa im predstavil a začal rozdávať okamžite úlohy. Prečo tie úlohy nemohol rozdávať Dominik, keď to robil aj predtým ? Či ja? Veď som stále agentka a neprestala som ňou byť.

„Očakávam od vás to najlepšie a samozrejme spolupracovať a vychádzať spolu je základ. Každý z vás bude mať možnosť mi ukázať čo dokáže a potom sa rozhodne či tu ostanete všetci alebo niekto z vás odíde. Príkazy budete počúvať jedine odo mňa a tu od pána Dominika, ktorého už veľmi dobre poznáte. Do domu môže vojsť len ten, komu to slečna Collinsová dovolí. Nikto bez nášho vedomia nevstúpi do domu bez našej prítomnosti aj keby to bol niekto z rodiny. Všetko prehľadáme a určíme si nové zmeny ale až zajtra. Zatiaľ pokračujte tak ako ste to robili doteraz." Ochranka odišla a nedalo mi nevšimnúť si ako sa na seba Dominik a Tyler škaredo pozerali. Dominik vedel o tom ako vyzeral Tyler, pretože bol s nami veľakrát na večeri, či už nás doma a na rôznych výletoch. Za tie roky čo sme boli spolu o mne vedel všetko a nemalo cenu niečo tajiť, pretože na všetko vždy hneď prišiel aj sám. Vedel, že toto je pre mňa určite nesmierne ťažká situácia, pretože sám najlepšie videl ako ma to predtým zničilo.

„Myslím si, že do práce by si mohol odísť aj ty nie? Keď už ťa sem poslali ako ochranku tak rob to čo máš robiť." Povedal mu Dominik veľmi arogantne a bolo cítiť obrovské napätie medzi nimi dvoma. Povzdychla som si a však nemala som chuť sa do toho miešať, jednoducho som odišla do svojej izby. Samozrejme v noci som ani len na pár sekúnd nedokázala oči zavrieť a prechádzala som sa sem a tam po izbe či po dome a prehrabávala som sa v starých veciach. Keď začalo vychádzať slnko išla som si dať ranný beh ako to bývalo u mňa predtým zvykom a vždy som sa potom behu lepšie cítila, no tentokrát som nevedela prejsť ani len jeden kilometer. V hlave som mala samé spomienky a rozhovory, ktoré sme mali s Tylerom predtým ako zomrel a nič mi už nedávalo zmysel. Prečo som mala veriť že zomrel? Prečo sa teraz vrátil? A čo Dominik? Naozaj dokončil už misiu, ktorú mal ? Prišlo mi to ako veľmi krátke zariadenie misie a mám pocit, že v ich návratoch je nejaký háčik. Vrátila som sa do domu a bez toho aby som zistila či je už niekto hore som odišla boxovať. Vybiť si nervy a stres bolo vždy lákadlom keď sa okolo mňa niečo dialo. Nestihla som si to ani len uvedomiť a už bol víkend preč. Dominika a ani Tylera som v dome skoro nevidela a ich správanie mi prišlo podozrivé. Mala som vypnutý mobil celý víkend a preto keď som si ho v pondelok ráno zapla, našla som si viacero správ či zmeškaných hovorov.

Keď som sa chystala do auta a kontrolovala si veci v kabelke, či mám všetko ozval sa za mnou hlas a vedela som, že je to Dominik.

„Lauren prídem pre teba na obed dobre? Len mi daj vedieť, že či náhodou niečo nebudeš mať medzitým a pokiaľ nie tak mi napíš len smsku aby som vedel, kedy mám prísť pred firmu." Hovoril ale mne nebolo veľmi dobre a preto som sa musela chytiť svojich dverí od auta. Bolo jasné, že takto dlho nevydržím dneska, keďže som viac menej dva dni nespala a poriadne nejedla a len sa zožierala myšlienkami, ktoré mi zatiaľ nikdy nič dobré nepriniesli, akurát ma doviedli do slepej uličky.

Nastúpila som do auta a okrem Tylera ako šoféra išla za nami ďalšia agentka Macy. Stihla sa mi len predstaviť a počas víkendu sme stihli toho veľa prebrať ohľadom jej a mojej kariéry. Zdala sa byť celkom milá, no zdanie ako už viem môže často klamať.

„Aby bolo jasné dovnútra firmy so mnou nejdeš jasné? Ostaneš v aute alebo si rob čo chceš." Rázne som si stála za svojím, no on sa len povýšenecky pousmial akoby som nemala na výber a už dopredu mal premyslené, čo ide urobiť.