SHE

Chapter 7- Sisters

Našťastie celý večer prebieha v pokoji ale Dominik sa už štyri hodiny vôbec neukázal. Netuším, kde vlastne zmizol ale je to aj dobré, pretože mi aspoň nedáva ďalšie poučenia, na ktoré nie som zvedavá a nepotrebujem ich mať každý deň. Okolo desiatej večer odišla El s Louisom a veľa som sa o nich dozvedela.

Dokonca sme sa dohodli, že s nimi pôjdem cez týždeň do klubu ich kamaráta. Zatiaľ si El vôbec nevšimla a neprišla na to že, prečo som jej taká povedomá a za to som strašne rada. Neviem si predstaviť, že by to zistila.

Odišla som nachvíľu von na čerstvý vzduch, pretože tam bolo vo vnútri neskutočné teplo. Išla som sa prejsť do jednej z uličiek vedľa baru, ktorý sa nachádzal pred hotelom. Čím ďalej som išla, tým viac tmy som mala pred sebou a hotel bol vzdialenejší. Nado mnou svietila jedna nočná lampa , ktorá ako jediná fungovala v celej záhadnej uličke. Už som chcela ísť ďalej ale uvidela som pred sebou dva tiene postáv a bola som zvedavá, kto sa môže nachádzať na takomto mieste o takomto čase, keďže táto ulička mi pripomínala bary v meste, kde som s Dominikom bývala, (Poznámka autora: Hlavná postava bývala v New Yorku) a tam boli napadnutia a vraždy na dennom poriadku. V tom som ale spoznala hlas Dominika. Čo tu ten robí? To tu bol celý čas?

Skryla som sa za roh, aby ma ani náhodou nevidel a držala som si šaty, ktoré som mala dosť dlhé. Tá postava bola evidentne žena, čo sa dalo spoznať podľa dlhých čiernych vlasov trčiace z klobúku a tiež som to vedela podľa dlhých topánkach na opätku.

„Musíš ju ochrániť. Ty jediný jej môžeš povedať pravdu, kým v skutočnosti je a prečo som nemohla byť pri nej.

Snaž sa, aby sa nedozvedela nikdy pravdu. Neviem, ako by som ju potom mohla pred jej osudom zachrániť" hovorila mu tá žena, ktorá mala na sebe všetko čierne, dokonca mala na sebe aj čierny klobúk. Kto je ale tá žena? A koho musí Dominik chrániť? Moja zvedavosť stúpla, hneď po prvej vete , čo som počula od tej ženy.

„V poriadku neboj sa, viem čo mám robiť a viem čo jej mám hovoriť. Neboj sa Lauren sa nikdy nič o tebe nedozvie a ani o svojej rodine. Sľubujem ti to" objal sa s ňou a utekala som preč tak rýchlo ako som vládala. Sadla som si na lavičku a mala som plnú hlavu myšlienok. Nedokázala som spracovať to, čo som počula. O čom to hovorili? Prečo ma chceli chrániť? Alebo snáď Dominik pozná inú Lauren okrem mňa o ktorej neviem? Keby som videla tej žene do očí, tak som si mohla odfotiť jej tvár a dať ju do vyhľadávača tvárí, ale ja debil som si nechala mobil v aute. Odrazu sa objavil Dominik akoby sa nič nedialo a snažila som sa tváriť tak, aby si nič nevšimol. Dúfam, že sa mi to podarilo, pretože stále mi vírili v pamäti slová, ktoré hovorili.

Na druhý deň ráno , keď som sa zobudila ma čakal na stole lístoček s odkazom. Bolo na ňom napísané , že Dominik privedie malú Darcy okolo jednej k nám. Zatiaľ som strávila čas na tanečnom tréningu, ktorý ma čakal kvôli natáčaniu jednej z mojich nových piesní.

Po tréningu a po relaxovaní pri bazéne som sa pripravila na návštevu malej Darcy. Teda malej, čo to vravím, však je už skoro dospelá. Uvedomila som si, že ani len netuším, o čom sa s ňou budem rozprávať, keďže prakticky viem len to, na čo si spomínam z detstva a toho je popravde príliš málo. Sedela som na záhrade a čakala som na to, kým sa objaví Dominik s Darcy.

„Lauren, tvoja sestra je už tu. Čaká ťa v dome" oznámil mi Dominik. Zhlboka som sa nadýchla, upravila som si košeľu a pomaly som spolu s Dominikom kráčala k domu. Predtým ako som vstúpila dovnútra sa na mňa povzbudivo usmial a objal ma. Povedal mi že nás nechá samé a bude zatiaľ v záhrade. Plná nervozity a očakávania som otvorila nakoniec dvere a zbadala som tam mladé krásne dievča. Mala tmavé hnedé oči, dlhé blond vlasy, krásnu štíhlu postavu zhruba tak isto vysoká ako ja , aj keď bola o pár centimetrov nižšia. Emócie, ktoré mám v túto chvíľu neviem nijako opísať. Stáli sme oproti sebe neschopné nič povedať ale Darcy sa po pár minútach rozbehla ku mne, hodila sa mi do náručia a ja som z jej objatia cítila jej lásku , ktorú som celé tie roky od rodiny potrebovala a ktorá mi toľko chýbala. Môj dojemný úsmev vystriedali slzy, ktoré som v sebe nedokázala potlačiť. Po toľkých rokoch ju mám opäť pri sebe.