Chapter 2- Dominic

172 10 0
                                    


Počas letu do Londýna som si prezerala podmienky misie, ktorými boli samozrejme ako vždy: neprezradiť sa a nepripustiť si k telu dané osoby, s ktorými budem v kontakte. To zvládneš!

Povedala som sama sebe. Predsa som dokázala zvládnuť už niekoľko misií, kde som sa hrala na niečo čo nie som a tak isto to bude aj teraz, no s tým rozdielom, že musím oklamať celý svet.

Vystúpila som z lietadla a moje oči sledovali človeka, ktorý sa k nám blížil. Vysoký muž, s krátkymi hnedými vlasmi, oblečený v bielom tričku, s čiernou bundou, v modrých džínsoch a samozrejme s úsmevom na tvári.

Tohto muža veľmi dobre poznám a je to jediný človek, ktorému som kedy dôverovala. On ma pozná najlepšie a vie o mne takmer všetko. Chráni ma pri misiách, kryje mi chrbát ako sa hovorí.

Spoznali sme sa pri misii v New Yorku a odvtedy sme nerozlučná dvojka. Objala som ho hneď ako prišiel ku mne a zložila som si svoje slnečné okuliare.

„Opäť ťa rád vidím Lau. Pripravená odhaliť ďalších zločincov?" spýtal sa ma s nadšením a stále sa usmieval. Je to veľmi vtipný a inteligentný človek . Vždy ma rozosmiala jeho imitácia niektorých zločincoch, ktorých sme spolu chytili. Každý z nich tvrdí, že je nevinný a my sa na tom len smejeme.

„Ja teba tiež rada vidím Dominic a som pripravená " povedala som sebavedome s úsmevom a napravila som si ofinu, ktorá mi padala do očí ako vždy.

„Tak poďme na to" skríkol a podali sme si ruky. Robili sme to tak vždy pri začatí každej jednej misie. Je to akoby taký spôsob zahájenia.

Približne dva mesiace sa ma snažili učiť v Londýne ako byť takou, aby som pochopila myslenie ľudí v šoubiznise. Mala som súkromné hodiny spevu, tanca, samozrejme som si prezerala spisy a minulosť všetkých blízkych ľudí tej skupiny, čo im zomrel ochrankár a sledovala som aj spisy samotných bývalých členov. Mojou prvou úlohou bolo dostať sa k nim čo najbližšie a nahrať čo najlepšiu pieseň , aby získala ocenenie a dostala sa tak do nahrávacej spoločnosti Syco music. Uvidíme, či sa mi to podarí dostatočne rýchlo.

O pol roka:

„A cenu Best song of the year získava.... Bella Scottová!!" ozval sa potlesk po celej sále, rozžiarili sa na mňa svetlá reflektorov a v pozadí hrala refrén z mojej piesne Who says. Dominic sa na mňa s hrdosťou pozrel a objal ma.

„Choď si prevziať cenu superstar" šepol mi do ucha ale pomedzi ten hluk som ho ledva počula. Kráčala som k pódiu s neskutočnou hrdosťou. Premýšľala som čo poviem fanúšikom a či si toto všetko vôbec aj zaslúžim. Koľko ľudí by vraždilo za takýto úspech.

Na pódiu som sa zvítala so speváčkou Beyoncé a tá mi podala cenu a samozrejme zagratulovala. Nikdy by som nečakala, že táto osobnosť mi podá moju prvú cenu v živote. Bol to môj sen od detstva sa s ňou stretnúť. Už ako malá som dokázala jej pesničky spievať v záhrade aj celé hodiny.

Postavila som sa pred mikrofón a ostala som v skutku nervózna. Všetky tie pohľady čo ma sledovali mi ma až desili. Upravila som si mikrofón, pretože bol moc vysoko pre mňa a začala som hovoriť:

„Chcem sa veľmi pekne poďakovať za túto cenu. Je to pre mňa neskutočná česť držať toto vo svojej ruke. Snívala som o tejto chvíli od malička a teraz sa sen stal skutočnosťou. Som vďačná za každého jedného z vás, ktorý ste za mňa hlasovali, pretože iba vďaka vám tu môžem teraz stáť. Nikdy neprestanem robiť to, čo milujem a pevne verím, že svoj prvý album dokončím čo najskôr pre vás. Milujem vás ľudia. Ďakujem" z očí mi vyšla slza, ktorá bola naozaj úprimná. Usmiala som sa do kamery a pomaly som kráčala dole z pódia. Išla som smerom k svojmu miestu a vtedy som pred sebou uvidela jeho tvár...

Pridávam druhú časť dúfam, že uvidím aj nejaké komentáre, pretože by som rada vedela váš názor . Hore máte znázorneného Dominika :) prajem Vám pekné čítanie a krásne sviatky :) 

SHEWhere stories live. Discover now