História sa opakuje (BVB-FF)

1. Kde zohnať kapelu?

Úvod:

"Nemohli sa na to len tak vykašľať! Mali sme zmluvu. Vôbec si neuvedomujú, čo spôsobili? Kde tak rýchlo získame záskok?" chodil som stále dookola z jednej strany miestnosti na druhú a nervózne som rozhadzoval rukami. Skupina, ktorá nám mala robiť predskokana na našom začínajúcom turné sa na to len tak vykašľala. Nakopal by som ich do riti. Sú to zbabelci! Keď ide do tuhého tak sa stiahnu, s takýmto prístupom nikdy neprerazia v šoubiznise.
Mali sme bojovú úlohu, museli sme nájsť inú kapelu a to len za dva dni-potom cestujeme na turné po našej rodnej Amerike. Lenže kde takú kapelu zohnať?

Ashley:
Chápal som Andyho rozčúlenie, aj mňa to pobúrilo, ale nemohli sme len tak sedieť so založenými rukami a čakať, že nová kapela sa objaví len tak z ničoho nič. Museli sme konať!
Ja so CC-m sme šli večer do klubu s názvom Punk´s not Death (aký  "originálny" názov), kde každý večer vystupujú rôzne kapely. Mysleli sme, že sa nám nejaká zapáči a trošku ju...poprosíme! Bolo to šialené, ale nemali sme inú možnosť než žobroniť.
 A že sa nám návšteva toho klubu podarila, našli sme dokonalých predskokanov, ktorý spĺňali naše požiadavky.
Ťažšie však bolo presvedčiť Andyho...
__________________________________________________________

Melory:
Konečne sa mi o štvrtej podarilo "vytackať z domu" v čiernych priesvitných pančuchách s podväzkom, v šedom voľnom tričku po kolená a čiernych bagandžiach so strapatými modrými vlasmy. "A nie že zase prídeš neskoro!!" zvolala za mnou moja...čo vlastne Sue bola?? Bola... mojou opatrovníčkou/poručníčkou spolu s jej manželom Frankom od doby, keď mi zomrela mama, otca zavreli na protialkoholické a nemal sa o mňa kto postarať. Skončila som v decáku a odtiaľ si ma podávali z jednej rodiny do druhej ako nejaký výmenný tovar až kým som sa nedostala k týmto dvom. A toto je Story of my Life! Znie to kruto? Bezcitne? Áno, som bezcitná! Po toľkých sklamaniach v živote som sa naučila skrývať slzy za maskou, ktorá bola z kameňa-nemala žiadny výraz! A vôbec...vyrastala som v jednom dome s dvoma absolútnymi súchármi, ktorý mi však ukázali niečo, čo sa stalo súčasťou môjho života. Hudbu. Otvorili mi brány do sveta Rocku, Metalu a Hardcoru. Zasvätili ma do života skupín akými boli (a poväčšine aj stále sú): Metalica, Nirvana a Guns´n´Roses. V diaľke sa mi črtala nejasná budúcnosť, o ktorej som však mala presnú predstavu-môj život bude smerovať k hudbe!
  
Vzala som veľké puzdro s gitarou a náhlila som sa do klubu Punk´s not Death, kde som mala vystupovať s  dvoma chalanmi, s ktorými som pred pár rokmi založila kapelu. Asi ma pretrhnú, pretože zase meškám. Povedzme, že dochvíľnosť nie je mojou silnou stránkou! Keď konečne dorazím do klubu chalani spustia tú istú pesničku, ktorú som očakávala:"Kde toľko trčíš?" "O chvíľu vystupujeme!" lamentovali. Pozerala som na dvoch pomerne vysokých chalanov, jeden mal čierne vlasy do strihu emo, čierne linky a čierne oblečenie, ktoré dotvárala šedá šatka a reťaze na nohaviciach, volal sa Matt a bol basgitaristom. Tým druhým bol Jay, bubeník, ktorý bol tak isto v čiernom, len trošku ležérnejšie než Matt, v mikine s potlačou skupiny Slipknot, na hlave mal čiernu čiapku, z ktorej mu vytŕčali ohnivočervené vlasy, v puse, v nose a v obočí sa mu leskli pirsingy. "Pokoj, chlapci! Už som predsa tu,"usmiala som sa a oni hneď zmäkli. Nemalo význam hnevať sa na mňa dlho, môjmu nevinnému úsmevu neodolali.

Vyšli sme na pódium s naladenými gitarami a mikrofónom, nevystupovali sme tu prvýkrát a tak sme si už stihli získať zopár verných fanúšikov. Boli väčšinou mužského pohlavia a nie vždy mi imponovalo aké hladné pohľady na mňa upierali, ale boli to fanúšikovia a tí sa museli rešpektovať za každú cenu.
Pozrela som na Matta a Jaya. Moja gitara bola pripravená a moje prsty nedočkavo brnkali na ostré struny a vydávali tie najkrajšie zvuky...

"It's a beautiful world
With ugly people."

Môj mierne chrapľavý hlas rozozvučal celú sálu, moje boky sa vrteli a v jednu chvíľu moje ruky kĺzali po stojane od mikrofóna.

"I put on a T-shirt
To cover my scarts."

Túto pieseň som sa vždy snažila precítiť, bola totiž o rozchode s jedným chalanom. Bola som vtedy dosť mladá a myslela som, že som vážne zamilovaná. Bola som taká naivná! Dievčatá ako ja predsa nemajú šťastie v láske, dievčatá ako ja sú len šikanované a zastrašované. Pre svojich rovesníkov som bola vždy len obyčajné emo dievča s modrými vlasmi, čo sa šialene vyzývavo obliekalo a ja som to nechcela zmeniť. Páčil sa mi môj vzhľad-dokázal oklamať všetkých naokolo. Nikto by totiž nečakal od nízkeho dievčaťa s "anjelskou" tvárou, žiariacimi modrými očami a dlhými, vlnitými vlasmy, že sa bude obliekať tak provokatívne a neustále len do čiernych vecí. Ale nie, ja som dokonca zbožňovala tento štýl! Bavilo ma vyzerať ako Taylor Momsen, vyžívala som sa v "klamaní" svojho tela.
_______________________________________________________
Po koncerte sme boli nadšení tým aký to malo pozitívny ohlas a dokonca sme boli poctení ponukou na ďalšie vystúpenie a dostali sme veľmi dobre zaplatené. Bolo nám nad slnko jasné, že si za to môžeme kúpiť nové handry na seba, veci v mojej skrini už boli tááák opozerané! Potom sme sa chystali ísť domov, pretože som nechcela zas počúvať prednášku o tom, kde sa toľko flákam. Zastavili sa pri nás však dvaja chalani, dokonca známy chalani a tými boli Ashley Purdy a Christian "CC" Coma zo skupiny Black Veil Brides, ktorú sme celkom dôverne poznali. Dali nám návrh, o ktorom sme nesnívali ani v najtajnejších snoch...
"Ashley Purdy?" opýtala som sa neveriacky pri pohľade naňho. "Takže nás poznáte,"skonštatoval. "Ver mi, že ak sa v niečom vyznám, tak je to hudba,"založila som si ruky na prsia a vystrčila pravý bok, Ash sa uškrnul. "Čo tu teda robíte?" vyzvedala som. "No... možno viete...že nám chýbajú predskokani na našej novej tour.." začal a ja som ho prerušila "..začína to dobre. Myslíme na to isté?" "Len ak myslíš na to, že budete našimi novými predskokanmi," žmurkol na mňa. "Váážne? To je špicové!" zareagoval Matt "zbožňujem vašu hudbu! Samozrejme, že to berieme," vyhŕkol, musela som ho však zaraziť:"Moment..." "Alebo nie?" opýtal sa ma "ja do toho nemôžem ísť...vieš kde bývam a kto ma má na starosti,"vysvetlila som a značne som posmutnela. "Nemôžeme prepásť takú šancu, no ták... presvedčíme ich! A keď nie... jednoducho zdrhneš!" uškrnul sa Jay "to teda nie! Nie som plnoletá, bol by to prúser!" protestovala som."Hej!.. Ste naša jediná možnosť! Rozmyslite si to. Máte čas len do zajtra, zajtra o jednej náš Tourbus odchádza od hotela Compton. Ash vám dá číslo,"ozval sa CC. Ash teda nadiktoval svoje číslo Mattovi a potom dodal:"Budeme čakať len chvíľu, tak príďte načas." Chystali sa odísť, ale Jay mal ešte otázku:"A netreba podpísať nejakú zmluvu a dohodnúť  podmienky? Dostaneme zaplatené?" "Zmluva sa podpíše zajtra ak prídete a o peniaze sa nebojte,"usmial sa Ash a potom zmizli akoby tu nikdy neboli. Chalani začali okolo mňa radostne poskakovať a ja som im to nemohla pokaziť. Kdesi vo svojom vnútri som však cítila, že toto dobrodrúžstvo nebude možné. Sue a Frank síce vedeli byť občas milý, ale neviem, či by si zrovna toto zobrali na zodpovednosť. Chalani ma však opätovne presviedčali o tom, že to klapne a že oni mi pomôžu. Musela som sa spoliehať na ich sľuby a na svoje schopnosti so psími očami. Aspoň raz som nechcela myslieť pesimisticky a popredu to vzdávať. Musela som myslieť na všetko, čo sa mi už v živote podarilo, na všetko, čo ma posúvalo na ceste za mojim snom. A ak toto nebol odkaz priamo z neba tak potom si to neviem inak vysvetliť.