História sa opakuje (BVB-FF)

11. Stratená...len chvíľu

Takýto život by som chcela žiť už večne. Ležala som na hladkom piesku, počúvala som vlny mora ako sa búrili a pozerala som na poletujúci roj hviezd na oblohe. Relaxovala som po všetkých tých koncertoch na mojom vysnenom mieste. Už ako malá som túžila vidieť pláž a more na vlastné oči. Toto miesto ma priam až magicky priťahovalo, nemohla som zostať v tourbuse. Počula som volanie, tichý šum ako ma ťahá vpred. Moje nohy nedokázali byť pokojné, keď neďaleko bolo toto. Ten najdokonalejší raj na svete.

Moje ticho však niečo rušilo, kdesi v diaľke som počula cupot bosých nôh a o chvíľu už nado mnou stál Andy. "Čo tu robíš?" opýtal sa "meditujem....ooooom..." zatvorila som oči a predstierala som, že naozaj meditujem a potom som sa rozosmiala. "Si cvok," podotkol a sadol si vedľa mňa, posadila som sa a zahľadela som sa na šíre more. Len tak sme mlčali, toto sa nedalo vyjadriť slovami. Lenže to by nebol Andy, keby nerozprával. Tomu Andymu, ktorého som poznala sa totiž ústa nikdy nezatvorili.

"Povieš mi niečo viac o svojej rodine? Dnes to totiž vyznelo akoby si nemala..." "...Nemám. Moja mama zomrela, asi keď som mala 3,"vysvetlila som. "To ..ma mrzí...A čo otec? Pokojne ma zastav, ak ti je to nepríjemné," vyhŕkol. "Otec je na protialkoholickom liečení...teda aspoň bol, netuším, kde je teraz. Zložil sa po maminej smrti a nedokázal sa o mňa postarať." "A čo iný príbuzní?" "Starí rodičia zomreli a ostatní sa neprihlásili a tak som skončila v decáku. Prešla som si pár rodinami, ale dieťa v puberte nedokázali zvládať," hovorila som ďalej. "Kde je tvoj domov teraz?" "Bývam so Sue a Frankom, je to manželský pár, ktorý to so mnou vydržal. To oni ma priviedli k hudbe... a mám sa s nimi vlastne celkom fajn, len občas je to na porazenie. Správajú sa ako skutoční rodičia, aj keď... čo ja o tom viem," sklopila som zrak, aby nevidel slzy, ktoré sa túžili prebiť na slobodu. Neplakala som taký dlhý čas, život ma zocelil, ale teraz to akosi nebolo jednoduché. Po dlhom čase bol prvý, kto skúmal môj život a chcel vedieť viac. Možno ma to trochu znepokojovalo a to že mlčal, situáciu moc nezlepšovalo.

Postavila som sa a vyzliekla som si šaty, ostala som len v spodnom prádle. Andy na mňa udivene hľadel, keď som ich po ňom hodila. "Kto bude prvý vo vode?" uškrnula som sa a rozbehla som sa k moru, nechala som slanú vodu nech ma pohltí a zmije môj smútok. Andy sa nechal prosiť, ale napokon som ho presvedčila a skončil vo vode aj on.

Zadržala som dych a potopila som sa, chcela som zakryť slzy a takto to bolo jednoduchšie. Nechala som sa pohládzať nepokojnými vlnami, za zatvorenými očami sa mi vynorila matkina tvár. Aká len bola krásna, a otec tak isto-skôr, než sa z neho stala troska. Boli sme šťastní, boli sme rodina, avšak len veľmi krátky čas...

"Melory!" počula som, ako ku mne doliehal jeho hlas. Ani jeho som nemohla mať, ani jeho mi osud nedoprial. Aký bol len osud krutý a nevyspytateľný. Vždy, keď prišla nejaká vec, ktorá urobila môj život krajším, osud mi hodil poleno pod nohy a ja som sa potkla. Nohy som mala už plné jaziev, ale neprestávala som kráčať a potkýnať sa.

"Melory! No ták!" znova som počula jeho hlas. Tentoraz som dokonca cítila jeho napnuté paže, studenú pokožku a vodu, ktorá mi ešte stále chladila polovicu tela. Otvorila som oči a zrazu som si nebola istá, čo sa stalo, ale on sa skláňal nado mnou, dotýkal sa mojej tváre a odhŕňal mi z nej pramienky vlasov. Vyzeral byť úprimne vydesený! Vypľula som vodu, ktorá bola v mojom tele nadbytočná a chcela som sa opýtať, čo sa stalo, ale predbehol ma: „Čo si to stvárala? Mal som strach, keď si sa dlho nevynárala!" takmer kričal "prepáč, ja...netuším, čo sa stalo..."jachtala som. "Chcela si sa utopiť alebo to bol ďalší tvoj hlúpy žart?!!" "Nie, ja...naozaj netuším, čo sa pokazilo...zrazu som..." sama som si to nevedela vysvetliť. Možno som si nevedela spomenúť preto, lebo sa ma ešte stále dotýkal a jeho tvár bola nesmierne blízko a ja som myslela na to, aké neskutočne romantické to je...až na fakt, že som sa asi topila! "Nerob z toho drámu...som v pohode," zatvárila som sa drsne, akože sa naozaj nič nestalo a mierne som ho od seba odstrčila, až vtedy si uvedomil, ako blízko bol. Posadila som sa na brehu, ale ešte stále vo vode a šplechla som doňho. Vrátil mi to a ja potom zase jemu. Začali sme po sebe prskať, postavila som sa a potom som sa rozbehla. Naháňal ma a neprestával po mne špliechať a ja som mu to oplácala. Tichou plážou sa teraz ozýval náš smiech a krik. Bolo to úplne prvýkrát, čo sme s Andym strávili spolu toľko času.

Andy:

K tourbusu sme sa vracali celí premočení, ale nesmierne spokojní. Vedel som, že som za ňou nemal chodiť, že som sa s ňou nemal baviť, pretože mi s ňou bolo až príliš dobre. Ale neposlúchal som nikoho a najmenej seba a práve kvôli tomu nikdy nezabudnem na ten strach, ktorý ma ochromil, keď ju pred mojimi očami skryla voda a ja som nemal tušenie, kde sa nachádza a či ju vôbec ešte uvidím. Nikdy nezabudnem na ten strach, keď som sa vrhol pod hladinu, aby som ju našiel a ani na ten strach, keď ležala bezvládne na piesku a odmietala dýchať...