História sa opakuje (BVB-FF)

24. Koncert plný malých náznakov

Zobudila som sa na lúče slnka prenikajúce do izby, so zatvorenými očami som natiahla ruku na druhú stranu postele, Andyho som však nenahmatala, ale len niečo, čo som nevedela identifikovať. Otvorila som oči a pozrela som na neznámy predmet, bola to ruža-modrá ruža zo „skleníka" na streche. Vzala som ju do rúk a privoňala som si k nej, jej vôňa ma opantala. Okamžite som sa postavila a bežala som k nemu, čakala som, že bude v obývačke a nemýlila som sa. Sedel za barom a popíjal kávu. Dobehla som k nemu s ružou v ruke a tuho som ho objala, vtisla som mu bozk na líce „ránko, miláčik," zašvitorila som a nechala som sa objímať jeho potetovanými rukami.

Andy:

Počas toho, ako som pil kávu ku mne prišlo to rozkošné stvorenie v mojom tričku a modrými pramienkami trčiacimi so strapatého drdola. Vyzerala ako Cililing z Petra Pana a ruža, ktorú držala v ruke to len potvrdzovala. Po nežnostiach som sa posunul na barovej stoličke viac dozadu a nohy som dal od seba, aby si mohla sadnúť ku mne, objal som ju zozadu a Ash, ktorý už stál za barom, ale kupodivu ešte nepil alkohol, si podoprel hlavu lakťami a s úsmevom na nás hľadel. „Čo je? Nemal si svoju dennú dávku?" opýtal som sa „nie, ja len, že ste spolu neuveriteľne krásny," usmieval sa naozaj ako by bol na drogách. „Ty si to predsa predpovedal, tak sa netvár, že je to také nečakané," schladil som ho s úškrnom. „Viem, ale som rád, že som mal pravdu. No kto je dobrý? Kto je dobrý?" ukázal na seba, narcis jeden. „Ty si dobrý..." prevrátil som očami.

Melory:

Chalani sa „hašterili" a ja som si užívala skvelé ráno v Andyho horúcom náručí a vdychovaním tej najkrajšej vône a to vône kávy + koláčikov, ktoré nám tu niekto úžasný priniesol. Zošuchla som sa zo stoličky a docupitala som až k tácke s rozkošne rúžovými koláčmi ako pre Barbie a zopár som si zobrala, potom som sa vrátila k Andymu a ich jahodovo-malinovú príchuť som zapíjala kávou, ktorú pre mňa Ash urobil (aspoň kávu vedel robiť, keď miešanie drinkov mu nešlo). „Ja nedostanem?" opýtal sa ukrivdene Andy a tak som mu koláč pridržala pri ústach a on mi ho takmer celý zjedol! „Dosť! Nič mi neostane!" zasmiala som sa a pleskla som ho po líci. „Máš tam ešte plnú tácku," upozornil ma so smiechom. „Tak to aby som si ju pred tebou schovala!" V tom tam prišiel Jinnx, pripravený na show a teda zmachlený ako sa patrí, vyzeral ako jeden zo skupiny KISS, ale ani jeho strašidelný zjav mu nezabránil v tom, aby podišiel k tácke s koláčmi, obdivne si ich prezrel a potom sa do jedného zahryzol. Rozosmiala som sa, lebo mi prišlo vtipné, keď taký odstrašujúci chlapík celý v čiernom vyjedá ružové koláčiky :D Ostatní sa pridali a Jinxx to nechápal a tak len neveriacky krútil hlavou. „Vy ešte nie ste pripravení na show?" opýtal sa nás. „Ešte máme čas," mávol nad tým rukou Jake. Ja som ale usúdila, že by som sa mala ísť obliecť a tak som rýchlo dojedla, dopila a vyparila som sa do izby.  Obliekla som si nové tričko s Batmanom a roztrhané, ošúchané, rifľové kraťase. Keď som pozrela do zrkadla na svoje vlasy, ich stav sa mi páčil, aj keď strapaté vytŕčali z drdola-rozhodla som sa nechať ich tak, len som drdol ozdobila čiernou gumičkou s ostňami. Potom som sa umyla a namaľovala, v tom sa za mnou zjavil Andy a zavesil mi na krk prívesok s ich znakom-a to s hviezdou ktorá tvorila písmená BVB. „Ide to k tričku s Batmanom, mám to overené," žmurkol na mňa a zmizol sa prezliecť.

Andy:

Obliekol som si čierne roztrhané nohavice a čiernu vestu, k tomu zopár príveskov na krk a klasické „strašidelné" líčenie. Vyšli sme z hotela, nasadli sme do auta a odviezli sme sa na miesto koncertu, kde už jačiaci dav šalel. Stáli sme v zákulisí, Melory sa chystala na koncert, dávala si popruhy od gitary na rameno a ja som ju pobozkal na spánok: „Veľa šťastia," poprial som jej. „Budeš sa pozerať?" opýtala sa ešte stále veľmi nervózna a ja som prikývol. Keď vybehla na pódium ja som ju nasledoval a oprel som sa o železný trám. Mel aj chalani boli skvelí tak ako vždy, nechápal som jej trému pred každým koncertom. Ale aj napriek tomu, ako sa ľudia okolo nej bavili som si všimol jej neistotu. Zapálil som si cigaretu a ona podišla ku mne. Keď dospievala jednu slohu pootvorila ústa a ja som jej do nich vdýchol dym z cigarety z mojich úst. Najradšej by som ju v tej chvíli bol pobozkal, ale na začiatok stačilo aj toto, aby si fanúšikovia z toho vyvodili všetky možné výsledky. Ale zatiaľ jačali ďalej a nezdalo sa, že ich vykoľajilo toto moje správanie a už vôbec nie to, keď som podal Mel svoju cigaretu, ona si potiahla a vrátila mi ju. Potom šla znova do stredu pódia a posilnená sa už konečne odviazala. Zdvíhala ruky hore a tlieskala, odložila gitaru a dotýkala sa rúk, ktoré sa k nej vystierali. Dostalo ma však, keď si znova vzala gitaru a hrala, popri tom sa dokázala úplne sústrediť aj na spev a ešte aj na upravovanie vlasov, ktoré jej šli do tváre-vtedy si strčila trsátko z gitary do úst, aby si ich mohla upraviť. Trsátko na konci piesne hodila do davu, ktorý bol vo vytržení. Bola to moja krásna rebelka, bol som tak hrdý!

Melory:

Koncert končil a my sme sa pobrali do zákulisia, o chvíľu na scénu mali vystúpiť Black Veil Brides. Pribehla som však ešte k Andymu a objala som ho, bolo mi jedno či nás nejaký fanúšikovia zboku mohli vidieť, a že mohli! Položila som si hlavu do priehlbiny medzi jeho krkom a ramenom a zašepkala som: „Ďakujem za podporu," usmiala som sa a odstúpila som od neho, pretože zopár fanúšikov na nás skutočne divne zazeralo. „Máš ešte cigaretu?" opýtala som sa a on vytiahol krabičku a podal mi hneď dve. Potom ma chytil jednou rukou za ľavý bok, sklonil sa ku mne a povedal: „Nemáš zač... Budeš sledovať moje vystúpenie?" opýtal sa. „Samozrejme, ako vždy," odvetila som a jeho už volali povinnosti. Vybehol na pódium a ja som si ešte zapálila, druhú cigaretu som si zastokla za ucho a šla som presne na to miesto odkiaľ ma pozoroval Andy. Posadila som sa na jednu z „okrasných zvukových" debien a sledovala som ako naňho dav lačne hľadí. A on skákal a prechádzal sa z jednej strany pódia na druhú ako hyperaktívne dieťa. Potom si kľakol na zem, keď spieval: „Faith will find a way..." a zaklonil sa dozadu, chrbtom sa už opieral o zem a ja...ja som ho uprene sledovala tak, ako ten dav. Sedela som tu však ako je priateľka, jeho dievča a nemohla som byť šťastnejšie dievča, pretože nikto ma doposiaľ nepriťahoval tak, ako on. Nikto vo mne nevzbudil pocity ako on a nikto ma nemiloval tak ako on. Svoju lásku sme postupne dávali najavo a bolo len otázkou času kedy sa všetci začnú vypytovať, ale bola som na to pripravená. Bola som pripravená zaplatiť cenu za túto lásku.