///Laura///
Ja len nebolo mi dobre to je všetko.
Napísala som do zošita....nechcela som mu to povedať... Hrozne sa za to hanbím a je to divné... A moc to nechcem nikomu hovoriť...
Keď som mu ten zošit podala prečítal si to a pozrel na mňa. Prišiel ku mne a objal ma. A potom si niečo mrmlal pod nos a dal mi pusu na vlasy.
Neskôr som išla za Allison. Tá keď ma uvidela išla za mnou a chytila ma za zápästie a ťahala do jej izby. Rýchlo zatvorila dvere.
„Laura? Mám otazku...“
Povedala a ja som na ňu pozrela pohľadom nech sa kľudne spýta... No to som nevedela čo sa ešte spýta...
„Prečo.. Si prestala hovoriť?"
Keď to povedala zostala som v šoku... Nevedela som čo jej mám na to povedať no v mojom prípade skôr napísať... Ale ruku som dala predo mňa a zjavil sa mi zase zošit s perom v ruke napísala som jej.
„Dlho som sa nemala s kým rozprávať..až ma to omrzelo a nechce sa mi rozprávať plus mala som problémy s hlasom“
Som napísala... No klamala som... Nechcem jej povedať čo sa stalo... Prečo nerozprávam boli to zlé časy... Na ktoré chcem zabudnúť! Allison som podala zošit kde si to hneď aj prečítala, pozrela na mňa a pousmiala sa a objala ma. Do izby vtedy vletel Diego.
„Hej Alli s kým sa to rozpráva-"
Začal hovoriť Diego a keď ma uvidel... Pravdepodobne ma nepoznal. Pýtate sa prečo to hovorím? Keď sa totiž na mňa pozrel začal po mne hádzať tie jeho nožíky ktoré som pri lete jak išli ku mne zastavila dvoma prstami s ukazovákom a prostredníkom pretočila som očami... No to som nemala robiť myslela som že už toho necha on nie... Keď sa na chvíľku otočila na mojom ramene sa objavila krv... Moja krv...Nožík mi hodil dp ramena ktoré začalo silno krvácať, začala som strácať veľa krvy. Hneď som silno padľa na zem a Allison ku mne utekala. Mne sa všetko začalo točiť a pomaly som prestala počuť ešte som počula ako Allison kričala na Diega že to som ja Laura a pri tom sa snažila aby mi neunikalo toľko krvy. Diego hneď akp sa spamätal tak sa rozutekal za mnou a začal sa ospravedlňovať. O 5 sekúnd sem nabehol Five a začal po nich vrieskat čo sa tu sakra stalo ja už som strácala vedomie a Päťka sa ku mne rozutekal a dal si ma na ruky a začal ma niekam brať... No vtedy už som pravdepodobne odpadla.
///Five///
Laura ked odpadla v mojom náručí som sa teleportoval za "mamou" aby ju ošetrila. Keďže naša "mama" je robot... Tak vie veľa vecí a hlavne veľa vecí o zdraví ako niekohp vyliečiť a tak ďalej, naša "mama" je proste jak doktorka vďaka nej nemusíme chodiť do nemocnice... Ešte oni by zistili že máme schopnosti a by začali robiť na nás pokúsi jak po niakych opiciach... Aj keď jeden z rodiny aj je. Keď som bol u "mami" som jej hneď povedal nech pomôže Laure. Ona sa usmiala a v kľude povedala že jej rada pomôže. Ten robot pardon "mama" by mohla mať aspoň pocity... Ale čo tatko si na takých to veciach ako pocity emócie nepotrpí aj keď teraz by som mohol povedať nepotrpel. Laura o pár minút zmyzli s "mamou" a ja som si teda zatiaľ sadol a rozmýšľal som na pláne ako zabiť mojich surodencov alebo jedného z nich.. Musím najprv zistiť Ktorý z nich to spravil ale je mi jasné že to bol Diego. O pol hodinu vyšla "mama" z izby a povedala mi.
,,bude v poriadku. No teraz je v kóme. Keď spadla buchka si hlavu asi o radiátor ktorý jej silno oškrel hlavu zo zadu. A je možné že keď sa zobudí nič si nebude pamätať. Ale inak bude v poriadku. "
Keď dopovedala mi začala tiecť slza z oka. Ktorú som si rýchlo utrel.
18:10 večer
Som v miestnosti kde bývalá otcova kancelária ale teraz je to jak menšia nemocnica. Laura leží na posteli. A okolo ramena ma obväzi aj na hlave. Pozeral som stále na ňu a dúfal som že sa čo najskôr zobudí... Allison nabehla o chvíľku do miestnosti ja som sa postavil pred Lauru, a prekrížil som si ruky.
,,KTO TO BOL?! TY ALEBO DIEGO?!"
začal som po Allison kričať.,,Nehulákaj! Zobudíš ju! A bol to Diego"
Povedala Allison a pozrela na Lauru,,... Mohla by sa zobudiť... "
Povedal som a pozrel som na stranu.,,Počkaj... Nie. Nieje-"
Začala hovoriť ale prerušil som ju.,,NIE!... len je v kóme... Keď Diego do nej... Hodil nožík... Silno si buchla hlavu o radiátor... "
Povedal som a otočil som sa k Laure a pozrel som na ňu a chytil som ju za ruku. Pootm som si spomenul že kvôli Diegovi je v takom to stave hneď som sa nahneval a pustil som Lauru a teleportoval som sa do jeho izby, kde nebol tak som išiel do obývačky a tam bol... Fuuu teraz ho roztrham!! Začal som tým mojím krokom za ním. Poťukal som ho po ramene aby sa otočil ku mne.
Pozrel na mňa.,,Päťka j-ja ja som nechcel!"
Začal hovoriť zo strachom v hlase bolo vidno že vie že ho idem zabiť.,,ALE UROBIL SI TO!"
Začal somnpo ňom kričať. A som mu vrazil päsťou do tváre.,,Naozaj ma to mrzí! Keby to môžem vrátiť tak by som to hneď urobil a by som sa zastavil"
Začal hovoriť Diego s strachom.Ja som sa mu kukol do očí a zabíjal som ho pohľadom. Ale prerušilo ma zaklopanie na u hlavných dverách. Kukol som na dvere potom na Diega a išiel som k dverám. Otvoril som ich a dostala som päsťou do tváre tento krát ja no som mnou to ani nehlo no okrem toho že sa mi do strany otočila hlava. Chytil som si líce a pozrel som kto to bol.
Ahojte moc ma mrzí že už nevidavam tak často časti ale v škole máme toho veľa.... Taktiež by som sa chcela ospravedlniť za gramatické chyby.
Lilli🖤
YOU ARE READING
☂️The Umbrella Academy Story ☂️(sk)
RandomPrečítajte si príbeh o Laure (číslo 8.) o jej živote.... Zistite čo sa stalo... A čo sa bude diať...