☂️The Umbrella Academy Story ☂️(sk)

,,Pekné sny"

///Five///

Bola tam Dolores!!! a niaky ľudia...počkať....TO SÚ TY ĽUDIA ČO MASKORO ZABILI!....čo tu sakra robia?! počkať....no jasné! už tomu asi začínam chápať! Dolores ich najala aby nás teraz došli zabiť! Hah no to sa nestne! nie keď som tu ja! začali po mne strieľať ja som sa tomu v pohode uhol. Teleportoval sa za jedného a vykrútil som mu krk. Druhý ma skoro strelil...má smolu som vycvičený aj na horšie veci! Začal som s nimi bojovať a Dolores iba na nás pozerala. Bojoval som s jedným čo bol fakt dobrý až ma zhodil  na zem a mieril pištoľou na mňa...no má smolu ja som lepší! podkopol som mu nohy a to ho hodilo na zem ja som sa rýchlo postavil a zobral som  mu zbraň s ktorou som ho potom strelil...myslel som si že to je už všetko...mýlil som sa v dverách sa objavili ďalší...ale tento krát boli traja...predpokladám boli trojčatá všetci mali biele vlasy a vyzerali skoro tak isto. začali všetci traja po mne strieľať. DO RITI! SÚ FAKT DOBRÝ! ledva som sa uhol guľke ktorá skoro skončila v mojom srdci! došli ďalší a ja som skoro umrel na šťastie došli moji bratia a sestry a pomohli ledva sme to zvládli....a došli ďalší!

,,To si už robíte srandu nie?!" som povedal na hlas a začal som bojovať s ďalším. Keď bolo konečne po ňom pomohol som ostatným. Bolo to ťažké...a potom došla jedna baba...mala blond vlasy zelené oči a masku na ústach. Diego začal s ňou bojovať ale prehral...na šťastie neumrel ale vyzeral že je už mŕtvy. a hlavne že ešte pred tým povedal že to bude ľahké! prekrútil som očami a začal som s ňou bojovať a bola naozaj dosť dobrá...skoro ako Lily....ale tá je mŕtva a nemá blond vlasy...aj keď mohla si ich prefarbiť...ale stále! je mŕtva!  nieje možné aby žila! 

Allison a Vanya mi začali pomáhať ale aj tie o chvíľku skončili na zemi. O chvíľku neskôr došiel Luther a chytil ju a hodil o stenu. No s ňou to ako keby nič nespravilo! začala bojovať s Lutherom a dokonca aj on skončil na zemi! a asi sa pýtate kde je Klaus? myslím že to je asi aj jasné kde je. Bolo to už iba na mne. O 10minút neskôr som skončil na kolenách a s nožíkom na hrdle! už by chýbalo len trošku a bolo by po mne! ale vtedy...

Keď som sa zobudila uvidela som "mamu" a že ležím na posteli. 

,,Neboj zlatko už si v poriadku!" povedala a začala mi dávať dole obväzy ruka ma hrozne bolela a hlava trošku. o chvíľku som započula veľkú streľbu pozrela som na "mamu" a potom na dvere

,,Nie! teraz si sa zobudila! musíš oddychovať! tvoji bratia a sestry to už zvládnu" povedala mama a ja som ju poslúchla a posadila som sa. O 5Minút neskôr som započula veľký rámus. Vtedy som kašlala na "maminé" doporučenia! postavila som sa azačala som pomaly chodiť do miestnosti odkiaľ išiel veľký rámus. Na šťastie som došla v čas! niaka baba išla zabiť Paťku s nožíkom na jeho hrdle! ten nožík som hneď odhodila dvoma prstami. Ju som zdvihla do vzduchu a začala som ju škrtiť až dokým som nedošla dole schodmi potom som ju hodila do steny. Päťka bol pravdepodobne rád že ma vidí, ale tak zachránila som mu život čo si to nahováram jasné že ma rád vidí! Pozrela som na neho a usmiala som sa na neho išla som k nemu a cítila som že sa ku mne veľmi rýchlo blíži zdvihla som zase prostredník a ukazovák a zdvihla som tú osobu do vzduchu a pozrela som na neho s vražedným pohľadom. Bola to Dolores tento krát pozrela som na Päťku pohľadom Smiem si ju podať? 

,,Len do toho!" povedal Päťka a ja som sa usmiala ju som začala škrtiť a po chvíľke som ju hodila o stenu a o zem. Ona sa postavila a ja som sa teleportovala za ňu s nožíkom v ruke. Ona sa otočila a ja som jej zamávala a donútila som ju kľaknúť na kolená a začala som jej s nožíkom rezať hrdlo, hlavne pomaličky...a silno! medzi tým ku mne prišieľ Päťka na ktorého sa hneď pozrela Dolores.

,,Zlatko...p-p-prosím n-n-nenechaj ju to urobiť!" Povedala Päťke a ten mi chytil zápästie...TO SNAĎ NEMYSLÍ VÁŽNE! veď ho skoro zabili kvôli nej! ja som sa neho pozrela zmätene a nahnevane

,,Neboj ju to nenechám urobiť....Ale keď nie ona....Tak ja!" Povedal a usmial sa. To je môj psychopat! som sa na neho usmiala a dala som mu nožík a uhla som mu.

,,Fuuha tak toto si užijem" povedal Päťka a psychopatky sa usmial. Zdvihol jej ešte hlavu s nožíkom a povedal.

,,Pekné sny!"  a pichol do jej do srdca nôž...no povedzte nemám toho najlepšieho frajera?! celý skončil od krvi. Prišla som k nemu a zo sadu, a pozrela som na neho, on zacítil že mám ruky na jeho ramene a pozrel sa na mňa a ja som ho pobozkala. Potom som mu utrela krv čo mal na líci a objala som ho a on objal zase mňa konečne som sa cítila zase v bezpečí...chýbalo mi to...v ten moment som si uvedomila...že asi by som mu povedať...čo sa mi stalo v tú noc keď mi Klaus pomohol...poupratovali sme všetko, Diego sa mi ospravedlnil a ja som mu napísala na papier že to je v pohode, chyby sa predsa stávajú.  Všetci potom išli spať, ja a Päťka sme boli ešte v obývačke, Ja som mu ležala na nohách a on sa mi hral s vlasmi a "rozprávali" sme sa, ja veď jak inak som písala na papieri a potom som napísala že mu musím niečo dôležité. On sa zatváril že čo sa deje?  ja som začala na papier písať: 

Pamätáš si ten deň keď tri Klaus povedal že som už v pohode?  som mu to podala a keď si to prečítal pomaly  začal prikyvovať hlavou a ja som písala ďalej.

Tak v ten deň mi nebolo zle...iba...ja trpím úzkosťou...a som sa zľakla...keďže aj predtým na mňa kričali ľudia...a vždy sa zľaknem a dakedy sa ukáže záchvat úzkosti...a v ten deň ma zbadal vedel čo mal robiť...že vraj aj on tým predtým trpel...prepáč že som ti to nepovedala len...hanbím sa za to a je to divné

som napísala a som mu pomaly podala zošit a tvárila som sa celkom smutne...bála som sa jeho reakcie...o chvíľku to dočítal bolo vidno že bol v šoku ja som sa posadila a chytila som si pod ramenom ruku a pozerala som na zem smutne... Ale Päťka ma chytil za ramená a otočil ma ku nemu, a ja som sa na neho pozrela a on sa pozrel na mňa stále ma držal sa ramená a začal mi hovoriť....

,,Laura....dobe vieš že sa mi s takými to vecami môžeš zveriť! a za to že trpíš úzkosťou to nič nezmení na tom jak ťa milujem! a nemáš sa za čo hambiť! hambiť by sa mali tí čo ti to spôsobili!" dopovedal a mne sa v očiach zjavili slzy a začali tiecť po líci a on ma hneď objal a začal mi škrabkať chrbát. Bože čo by som bez neho asi robila?.

Ahojze je tu ďalšia časť snáď sa vám páčila. Chcela by som sa ospravedlniť za gramatické chyby, a taktiež že táto časť bola celkom násilná😅

Lilli