3. Zoznámenie

27 1 0
                                    

Až do večera som ostala zavretá v izbe. Len som ležala a snažila zaspať aby tento deň čo najrýchlejšie skončil. Ale konečne keď som si myslela, že zaspím vošla mi do izby jedna z Animatorek.Kde si bola všetci sme ťa hľadali, poď von k ohňu už sa čaká len na teba? Vikrýkla a ukázala na mňa rukóv.Pomaly som vstala utrela si oči a zliezla zo schodov až k vchodovým dverám. Animátorka, ktorá sa mimochodom volá Ema ma viedla za chatu kde už okolo ohňa sedeli všetci. Samozrejme tam bola aj Rebeka a traja chlapci ale jediný koho som tam nevidela bol Alan ale to mi tak moc ani nevadilo. Nikto si ma nevšímal až na tu zvláštnu partiu. Sadla som si vedľa dievčaťa s tmavokučeravými vlasmy a začala som si opekať špekačky. Všetci si tam začali spievať táborovú hymnu, ktorú som nepoznala( teda našťastie nepoznala)a jedli špekačky. Nebola som nejako moc hladná ale aj tak som do seba pchala jednu špekačku za druhóv.
..............................
Po nejakom čase začali všetci odchádzať. Zadívala som sa na oheň a rozmýšľala. Keď už pri ohni nebol nikto rozhodla som sa ísť do izby. Zrazu ma niekto chytil zo zadu chytil za ruky a za ústa. Ťahal ma preč do lesa. Keď ma konečne pustiľ zistila som že to bol ten čiernovlasý chalan z obeda a aj tí ostatný dvaja chalani. Predomňa sa postavila Rebeka a ja som začala cítiť strach.,, Tak odkiaľ to vieš?" Spítala sa ma Rebeka. Presne som vedaľa, že hovorí o tom že som ich videla na tých skalách ale aj tak som jej odpovedala otázkou.Očom by som mala vedieť? Nerob z nás sprostých dobre vieš o čo ide. Povedal jeden s chalanov. Videla som vás cestoú sem!Odpovedala som a postavila sa zo zeme. A teraz sa nam budeš vihrážať čo? skrýkla po mne Rebeka. Ja sa nikomu nechcem vihrážať len som sa bránila tak sa ukľudni. Zakryčaka som na ňu a ona cúvla. Čo ste tam robili? Videla som, že táto otázka ich znervóznila. Do toho ťa nič! Odpovedal chlapec z dredami. Ale mohla by sa nám hodiť. Poznamenal ďalší a ja som zbystrela. Rebeka ho okrýkla nech drží klapačku ale on rozprával ďalej. Lili to červenovlasé dievča sa na nás vikašlalo mohli by sme ju zobrať miesto néj. Pozrel sa na chalanóv, ktorý mierne prikývli, iba Rebeka sa chytala za hlavu. Ja som Eliot. Povedal hnedovlasý chlapec, ktorý sa mi zdal najviac priateľský ukázal na ďalšieho chlapca a povedal. To je Josh. Ukázal na chlapca z dlhými dredmy ktoré mal v uviazané v gumičke. Posledný čiernovlasý chlapec ktorý bol vyšší než sa mi zdal v jedálni sa predstavil sám.Ja som Zack skrýžil ruki a ja som z neho mala zlý pocit. Rebeku už určite poznáš? Spítal sa Eliot. Mala som tú česť!Odpovedala som a znepokojivo som sa na ňu usmiala. Tak už mi poviete o čo tu ide? Všetci sa na seba začali pozerať a Rebeka spustila. Na tomto tábore je niečo zvláštne. Mi štiria sa poznáme už od malička, boli sme na rôznych táboroch a výletoch, ale tu je to iné. Je tu niečo magické cítime to až v kostiach. Začalo to prvým dňom, keď nas oboznamovali s pravidlami. Zakázali nam chodiť na miesto ďaleko vzadu za táborom. Tam kde si nas videla liesť. Tak tade vedie cesta. Je dosť stŕma. Keď nam povedali, že tam mamé zakázané ísť tak sme sa pítali prečo ale neše otázky ignorovali. Ešte nás dobre nepoznáš ale mi sme hrozne zvedavý a rozhodli sme sa zistiť čo tam je. Keď sa zotmelo išli sme tam prvý raz. Skoro nás videla Ema ale prekĺzli sme. Konečne sme ušli z tábora a vidali sme sa na cestu. Večer sa nam po skalách a téj stŕmej ceste išlo ťažko ale došli sme na miesto. Videli sme tam niečo úžasné. Veľký kamenný kruh okolo ktorého boli drevené stĺpy na krorých boli viryté znaky ako na krbe a na vchodových dverách boli to rôzne znaky ktorým sme nerozumeli. Rebeka sa odmlčala.Prerušil ju Eliot ktorý dodal. Potom sme sa tam vrátili ešte dvakrát a stále sme na nič neprišli, ale je to zvláštne miesto a hlavne keď nám Alan povedal, že sa tam nesmieme. Musí vedieť čo to je! Pozerala som sa na nich neveriacim vírazom ale na ich tvárach bola vidieť istota. Zajtra idú všetci na túru do lesa na opačnú stranu. Povedal Josh a boli to prvé slová, ktoré som od neho počula. Musíme sa vitratiť a ísť tam! Povedal rozhodne Eliot a ja som prikývla.

Tajomný táborWhere stories live. Discover now