XXX

Život rátame na okamihy ako je tento

'To dievča ma guráž.' preblyslo mi hlavou, ale mlčal som, ako inak.  Toto bola jedna z vlastností ktoré som na nej miloval. Protiklady sa predsa odjakživa priťahujú, teda aspoň tak sa to vraví. Sledoval som ako si v tichosti sadá a čmára. Bola taká nádherná. Po zvyšok hodiny som ju kútikom oka pozoroval a zbieral odvahu. Chcel som jej venovať apoň pár slov. Čo sa ale stalo som ani vo svojich predstavách nikdy nečakal.                                                                                                                      So zvonením Megan vstala a podišla k mojej lavici. Neusmievala sa, ale ani sa nemračila. Typická Megan McAllisterová o ktorej som toľké roky sníval stála predomnou v plnej kráse. Vidieť ju takto zblízka . Dokázal by som jej spočítať drobné pehy na nose. Doslova som ju hltal pohľadom a naozaj sa obávam ako som pri tom vyzeral.                                                                                                  'Čo si doriti myslíš, že robíš?' zahriakla ma                                                                                                         ' Prepáč ja len že, no, máš tu mihálnicu.' využil som príležitosť dotknúť sa jej, a prstom jemne zotrel pomyselnú mihálnicu z jej alabastrovej tváre. Privrela oči a takmer nebadane mykla kútikmi pier.                                                                                                                                                                     'Fajčíš? Myslela som že by sme spolu mohli zabiť prestávku.' vravela veľmi potichu, rýchlo a  nepokojne.                                                                                                                                                              Čakal som zápletku, omyl, čokoľvek. Nič. Megan McAllisterová vie že žijem a aby toho nebolo málo, pozýva ma na cigaretu. Niežeby som niekedy fajčil alebo mal poňatia ako sa to robí, niežeby som minulý rok na tému ako fajčenie škodí pľúcam človeka a obzvlášť mladých ľudí nerobil prednášku na hodinu biológie. Ale keď predvami stojí Boh v krehkom tele a s tmavými vlasmi, so zelenými očami uprene očakávajúc vašu odpoveď, neverím že by ste odmietli. Ja som neodmietol.           Náš 5 minútový rozhovor zaujal bezmála celú triedu. Megan sa bezslova otočila a vrátila sa na svoje miesto. Bol to skvelý pocit. Ostávalo mi počkať už len niekoľkonekonečných hodín do prestávky. Dovoľujem si odhadnúť že to boli najdlhšie minúty môjho života. Hneď ako skončila štvrtá hodina Megan vstala a venovala mi veľavýznamný pohľad. Nečakal som a vyrazil zaňou. Chvílu sme mlčky kráčali a ja som si užíval každú sekundu. Vzduch bol plný Megan McAllisterovej a to je všetko čo som v tej chvíli potreboval. Nebolo to mučivé, ani trápne ticho. Bolo to nádherné ticho. Život rátame na okamihy ako je tento. Megan sa ho rozhodla po niekoľkých krokoch prerušiť.       'Ak to ešte nevieš som Megan. Viem že som sa s tebou nikdy nerozprávala tak sa ti toto bude asi zdať zvláštne, ale potrebujem tvoju pomoc. ' hltal som každé jej slovo. Myslela si že nepoznám jej meno? Aké naivné, vedel som o nej snáď všetko. Sledoval som jej mimiku a pozorne vnímal. Prikývol som. Bol som jej ochotný pomôcť v čomkoľvek.                                                                     'Zabila som jedného muža a potrebujem schovať telo' vyhŕkla na jeden nádych. Zmeravel som. Toto som naozaj nečakal. Nastalo ticho. Ticho prerušil jej spontánny smiech.                                         'Prepáč ale tváril si sa tak vážne.' vravela a podávala mi cigaretu. Nútil som sa prehovoriť ale nemusel som. Megan McAllisterová neprestávala rozprávať.                                                                    'V skutočnosti ide o môjho otca. Ako si si mohol všimnúť, som všetko čo má. A to nie je fajn. Ja chcem nájsť mamu, odísť, cestovať a hlavne začať žiť. Nechcem mu však ublížiť. Potrebuje v živote ženskú. takú ako bola moja mama, vieš?'  síce som prikyvoval ale stíhal som zároveň vnímať aj jej prenikavú vôňu a fialové pery. Nerozumel som čo odomňa žiada. Vyzerám ako žena? V jej hlave zrodil dokonalý plán a ja mám tú česť byt jeho súčasťou.                                                                  Vydýchla cigaretový dym a ja som si uvedomil že som si ešte ani len nepotiahol. Ruku som si dal k ústam a predstieral fajčenie. Nič si nevšimla Bola zaujatá vysvetľovaním.                               'Pamätáš? Štvrtá trieda. Tvoja červenovlasá teta Carmen. Sopka, vieš?' síce hovorila sekno a neistejšie ako zvyčajne, rozumel som. Teta Carmen u nás naposledy bola keď som bol štvrtáci. Mali sme prehliadku projektov. Megan urobila veľkú sopku ktorá však nechcela vybuchnúť.Moja teta Carmen jej vtedy pomohla. Nikto to nechápal. Megan si nikdy nerozumela len tak s niekým. Teta Carmen však mala v sebe nejakú vnútornú iskru, ktorá Megan padla do oka. Tak si to aspoň pamäatám. Prikývol som teda, že si pamätám. Nato neváhala a pokračovala.                                          'Dokonalá žena pre môjho otca. Má mamin charakter.' objasnila situáciu. Začínal som jej rozumieť. Nechápal som však ako chce docieliť aby sa moja teta z  druhého konca sveta dostavila do Minnesoty lusknutím prsta. Pri Megan McAllistterovej je však možné všeko.