XXX

Ódy na úsmev Megan McA

7.1.2015 7:30, 

Niekedy ma štve fakt ako málo sa donútim písať si tento denník. Dostal som ho posledné Vianoce od otca. Vždy mi vravel že moje myšlienky sú neusporiadané a hlúpe. (Tiež vás vaši rodičia takto motivujú?) Nemôžem mu ale vziať to, že to bol dobrý darček. Má koženný obal a hrubé viazanie. Bart mi často vyčíta že ho so sebou nosím aj do autobusu, všetko si zapisujem a neskôr čítam. Zúfalé je, že väčšina mojich zápiskov sa týka Megan McAllisterovej. A ešte zúfalejšie je to, že čím viac píšem, tým menej vravím. Raz som dokonca predstieral zápal hlasiviek aby som nemusel s členmi rodiny prehodiť slovka. Ak vám to doteraz nedošlo, Megan McAllisterová vlastne nemá dôvod ma chcieť. Som hlupák, nič, som nula. Podivuhodná existencia s tvárou skoro dospelého chlapca. 

---

Do školy som dorzil päť minú po zvonení. Začínam uvažovať o tom, či som naozaj priehľadný. Učiteľ ma ani nezaregistroval a rovnako ani zvyšok triedy. Sadol som si na svoje miesto v rohu triedy a pohľad mi upadol na ňu. Sedela tam. Mala šaty vínovej farby ledva po kolená a na nohách hnedé členové topánky. Vlasy jej voľne padali do tváre a na perách som zbadal náznak úsmevu. Úsmev Megan McAllisterovej by mala byť osobitá kapitola v mojom denníku. Vedel by som naň písať ódy a nikdy by ma neunavilo pozerať sa naň. To bohužiaľ nejde. Megan McAllisterovú človek vidí usmievať sa asi tak často ako spln mesiaca. A možno preto je taký nádherný.

Keď od Megan a jej otca odišla mama, upadla do depresií. Každý to nazývame inak. Niektorí proste tvrdia že je divná. Tí, čo trávime hodiny rozmýšlaním o jej existencii, to vlastne chápeme. Alebo sa snažíme chápať. Depresie nemám rád. Istú dobu sa o Megan šírilo že sa reže, lebo nezvláda situáciu. Neskôr zas že sa pokúsila predávkovať liekmi. Šírilo sa aj veľa iných vecí, ale tie som sa radšej rozhodol vypustiť z hlavy. Nič z toho nikto nepotvrdil, nikto sa nato totiž neodvážil spýtať.                                                                                                                                                                 "Hlupáci,"  vravel som im zakaždým, ",keby čokoľvek z toho bola pravda, Megan McAlliserová by vám nikdy nedovolila uvidieť jej rany, nikdy by pred vami neukázala slabosť."