XXX

Megan McA, prízrak bez budúcnosti

'Megan, kde opäť lietaš?!' kričal učiteľ veľmi nepríjemným tónom.                                                                Premerala som sa pohľadom od hlavy po päty až kým som si nebola úplne istá že sedím úplne pevne pripevnená ku stoličke. K žiadnemu lietaniu teda nedošlo.                                                                 'Si opäť myšlienkami niekde inde.' prehlásil s úsmevom. Mal pravdu. Nedávala som pozor, akoby som mohla? Vlastne som si v hlave plánovala presný plán na hľadanie mamy.                                        Učiteľa to ale nezaujímalo. Zaujímalo ho ako si predstavujem budúcnosť. Ak som to  chápala správne, práve ju vyvoolal k odpovedi zo sociológie, na známku. Nemala som poňatia čo si predstavuje pod pojmom budúcnosť 40 ročný, večne slobodný učiteľ sociológie. Nemala som  poňatia ani či som sa nato mala učiť, ale zároveň ma nezaujímala známka, ktorú dostanem. Megan McAllisterová nie je človek ktorý svoje myšlienky zdieľa s ostatnými. Na druhú stranu mi však mohli byť títo všetci ukradnutí. Zhlboka som sa nadýchla a spustila  monológ.                                   'Dvanásty január. 17 ročná Megan McAllisterová. Čakáte odomňa zmysluplnú odpoveď trvajúcu niekoľko minút o tom, ako si predstavujem budúcnosť. Avšak ja niesom pripravená si ani ostrihať vlasy. Niesom pripravená na budúcnosť. Niesom pripravená mať deti. Niesom priravená dospieť a niesom pripavená pobehovať v supermarkete a hladať diénu colu. Som stále to 14 ročné dieťa stratené vo veľkom meste. Niesom pripravená na stresy ktoré prežívajú dospelí ľudia a ani na vrásky ktoré sa mi budú vrývať do čela za každým žiaľom. Prečo žiadate niečo čo nemôžem dať. Čo ak trpím rakovinou a termín smrti mám naplánovaný o dva týždne a vy nemáte ani poňatia?  A čo ak dnes chcem spáchať sebevraždu a vy odomňa chcete aby som rozmýšlala o skurvenej budúcnosti? ( Nudná Becky si zakryla rukou ústa a Megan venovala prekvapený pohľad)

'Ak ste si nevšimli sosm živý prízrak odkedy som na tejto zasratej škole. Živé príznaky nemajú žiadnu skurvenú budúcnos, viete? Jediné čo teraz chcem, je nájsť svoju mamu. A ak v mojej budúcnosti zahrá čo i len maličkú rolu, odvolám všetko čo som teraz povedala. Amen'

V triede sa rozhostilo ticho. Všetci si vymieňali zmätené pohľady. Čakala som okoľvek. Myslela som že som pripravená takmer na akúkoľvek reakciu. Podmienečné vylúčenie, krik a dokonca aj facku. Na jedinú vec som sa však nepripravila. Pán Conelli (doposiaľ nemenovaný učiteľ) začal s potleskom. Najskôr veľmi pomaly, tak ako to býva v tých filmoch. Postupne sa do potlesku pridala celá trieda. Nechápala som tomu.                                                                                                                       'Za jedna.' povedal pán Conelli a do konca hodiny mi nechal vydýchnuť. Fajn. Mala by som svoj názor bez servítok vravieť častejšie.