Kvap, kvap, kvap, kvap... Už je to tu zas.
Sedím a počúvam, nevnímam čas.
Snívam i pozerám ani neviem kam,
pri okne za stolom znova zaspávam.
Za oknom padá dážď,
ja viem... už je to tu zas.
Nepozriem sa von, len ďalej počúvam.
Kvap, kvap, kvap, kvap.
Zas aj keď nechtiac svoj čas strácam.
Noc sa len začala, noc sa už končí.
Počúvam melódiu, v ušiach mi znie.
Dokážem ju počúvať aj celý deň,
celé dni a celé noci, ba aj týždeň.
Oči mám privreté, tma už do nich preniká
nevnímam čas, a už to tu je zas...
(10.1.2010)
