Boli časy, keď sme mali svoj svet
Taký malý, no pre mňa iného niet
Tie časy sú ale vraj už preč
Chcela by som však o tom dať ešte reč
Neviem prečo, ale dačo sa v tebe zlomilo
A moje srdce sa asi na sto kúskov rozbilo
Nikdy mi neprišla reálna táto vízia
No teraz mám pocit, že je všetko len ilúzia
V jedinom momente sa mi rozpadol celý svet
Tak ako keď Malému princovi odumrel kvet
Bola som hodená do úplne iného sveta
Kde znova a znova sa musím učiť lietať
Všetky veci čo mi ťa pripomínajú, bolia ma
Bojim sa ich, bojím sa na ne spomínať
Neznesiem nostalgiu, preč s ňou hneď
Pre mňa je stále živý – ten náš malý svet
Je stále vo mne,
No nateraz ho nechám spať
Keď príde čas, možno ho prebudím.
Druhýkrát.
(21.1.2016)
