Tichá a nejasná, pomaly plynúca
spleť myšlienok sa dvíha
nehybná, nečujná, jemne sa vinúca
sťa mliečna dráha.
Ruky máš za hlavou a oči privrené.
Je tu tak prekrásne ako vždy.
Nikomu to už nesmie byť odoprené:
Cez úzke štrbinky sledovať hviezdy.
Mesiac sa trbliece,
po chrbte ti prejde mráz,
svetlušky ako lietajúce sviece
a vánok s vlasmi sa ti hrá.
Potichu do uška ti pošepce:
sľúbi ti, ak sa sem vrátiš raz,
tajomstvo ti odovzdá.
Nad všetky problémy
sa razom povznesieš
aj keď to tajomstvo
už dávno vieš.
Pod splnom mesiaca
myšlienky harmonicky plynú
zlá aura stráca sa
problémy sa rýchlo rozplynú.
Čo je to tajomstvo?
Pýtaš sa: "Prečo by malo byť zverené tebe?"
Veď je to bohatstvo
bohatstvo, ktoré máš ukryté v sebe.
(13.6.2010)
