Kráčam nocou
celkom sám,
pohltený nocou
sa so slovami hrám.
Nevidím pred seba
tak ako ani do budúcnosti,
no ani za seba,
tak ako do minulosti.
Túlam sa ulicou,
no ja nemám strach.
Aj keď tmavou a neosvetlenou...
nečíha tu žiaden vrah.
Verím na svet,
ktorý ožíva v noci.
Je tajomný veď-
to nie je klam, je to pocit.
Som sám a nikto ma nezastaví...
myšlienky potichu vypínam,
tie zlé z hlavy vyplavím.
Pohľadom kmene stromov objímam.
Na hviezdy čumím,
mám hlavu v oblakoch.
byť pozorovateľom nemým,
som svojho sveta boh...
Zabúdam na to čo bolo,
žijem si pre dnešok.
Teraz som tu a teraz.. sólo.
Nik mi nebude vravieť čo musím. Je to šok?
Som pánom svojho bytia,
a križujem neprebádané chodníky.
Nechcem novú identitu, nástroje krytia,
len hladám svoje ja, žiadne triky...
Chcem vedieť kto naozaj som,
to čo bolo, už nie je dôležité-
sme na ceste ktorá je aj cieľom...
Verím v to, že mi pomôže to prežité.
Poučiť sa dá na vlastných chybách
Učíme sa cestou zvanou život
Nechcieť byť smutný po troch pivách
ovládnuť vlastné šťastie, byť svojho sveta pilot.
(25.8.2011)
