Ak by mi jedného dňa narástli krídla,
odviezol by som ťa až k oblakom a vysadil na obláčiku.
Tam, kde už nelietajú lietadlá.
Boli by sme preč od skazeného sveta, zloby a kriku
a nikto by nás už nikdy nenašiel.
Zvaliť sa len tak na krajíček
a pozorovať oblohu posiatu vtákmi.
Svet je taký malý ako malíček
a nepodstatné veci skryté za mrakmi.
Vlasy nám vejú vo vetre,
myšlienky lietajú za nimi.
Sú ľahučké ako to perie,
čo z vankúša padá za nami.
Nič nás už netrápi, je to ako vo sne.
Nie, nevravím času: veď sa vráť!
Držíme sa za ruky – nielen keď svetlo zhasne.
Dúfam, že vieš, ako ťa mám rád.
(2011)
