KZHF 2: Prológ

Prológ prvý: Sedem Objaviteľov

Náš príbeh začal ešte za dávnych čias v červeno-bielom domčeku, ktorý dnes poznáme ako dom na Roseovej ulici číslo 16. To zamračené popoludnie mladí čarodejníci pobehovali po pôjde okolo veľkého okrúhleho stola, na ktorom ležala kopa papierov a zrolovaných pergamenov.

„Ak toto vyjde, tak si šialenec s víziami pokrokového génia," poznamenala s pobaveným tónom brunetka menom Kathrin.

Kathrin Hautingová bola tá najspoločenskejšia, najpríjemnejšia a taktiež tá najkrajšia čarodejnica, s akou mal ktokoľvek z nich šiestich možnosť sa stretnúť. Jej žiarivé fialové oči nebolo možné prehliadnuť. Rovnako prekrásna bola jej mágia, ktorá vynikala najmä v súbojoch. Jej krása sa schovávala v svetelných ilúziách, tie sa ako mnoho fialových drobných iskričiek mohli poskladať do čohokoľvek, čo si len Kathrin dokázala predstaviť.

S úsmevom potľapkala po pleci Latherna, ktorého husté orieškovo-hnedé vlasy opäť pripomínali leviu hrivu. Lathern Carver na ňu pozrel svojimi čiernymi očami a usmial sa. Aj s ním si človek mohol užiť veľa zábavy. Mal nesmiernu fantáziu a svoje sny bol ochotný nasledovať. Bol to schopný bojovník rovnako, ako Kathrin. Dobre si pamätal formulky a ak by to bolo nevyhnutné, bol schopný vyliečiť vážnejšie zranenia.

„Vravím vám, že tá fialová líška bola skutočná," trval na svojom, no čarodejnica, ktorá pri stole tiež sedela, pokrútila hlavou, pričom sa jej ryšavé vlasy vlnili po stranách jej tváre.

Jej meno bolo Nebélia Rose, bola zodpovedná, realistka v každej chvíli. Bola ochotná využiť každú šancu na pokrok, no nikdy s ničím dopredu nepočítala. Nemožno si ju však zmýliť s niekým, kto kazí zábavu, či je chladný ako kameň. Pre svet možno bola záhadou, no jej priatelia ju poznali ako vlastné topánky.

Podstata jej mágie spočívala v schopnosti nahliadnuť do mysle ostatných, vidieť, či vravia pravdu, alebo nie, aké majú zámery alebo či sa v ich mysliach nedialo niečo nezvyčajné. Preto ju aj prezývali „sudkyňa Rose". Jej schopnosti boli však obmedzené. Dokázala ich totižto použiť len na niekom, kto nebol chránený mágiou a do tejto skupiny jej priatelia čarodejníci nepatrili. V tomto prípade to bola veľká škoda, pretože by si tak mohli veľmi ľahko overiť, či to, čo vravel Lathern, bola číra pravda, alebo si jeho fantázia niečo doplnila.

„Len aby to nebolo ako minule, keď si tvrdil, že si našiel draka a napokon to bola len jašterica polepená miazgou," pripomenula mu s hravým podtónom, bolo jej jasné, že nie všetci mu veria. V miestnosti panovala napätá atmosféra a ona sa ju snažila odľahčiť. Lathernovi napriek svojim slovám verila.

„Bola to fialová líška! Bola fialová ako fialka!"

„Ako fialka?" zopakoval čiernovlasý Milev Futur s vážnou tvárou a pochybovačne skrčeným obočím. Nato sa k Lathernovi cez stôl jemne naklonil, takže lampa nad stredom stola silnejšie osvetlila jeho tvár.

Milev bol človek, ktorý sa zväčša riadil rozumom, faktami a i keď bol sám čarodejník, nechcel byť od reality vzdialený. Nazývali ho „živá knižnica" kvôli komplexnosti jeho vedomostí a „vypočítavý Milev" vďaka jeho schopnosti vidieť budúcnosť. Pravda, nebolo to nič fenomenálne. Len občasné vízie blížiaceho sa dažďu alebo uvädnutie kvetiny, ktorú dlho nepolieval. Keďže jeho magické schopnosti neboli až také ohromujúce, pracoval na získavaní vedomostných, čo sa mu skutočne darilo.

„Áno! Fialovo-fialová!" trval na svojom Lathern.

„Isteže, isteže, ale mohli by ste mi prísť aj pomôcť, čo vy na to?" navrhol podráždene čarodejník stojaci pred zrkadlom s čiernym rámom z vyrezávaného dreva. Bol to Bronzis Napoll, silný čiernovlasý čarodejník s tmavou pleťou a zväčša mrzutou náladou, ktorá bola spôsobovaná najmä ľahkomyseľnosťou jeho priateľov.