KZHF 2: Prológ

Prológ deviaty - Záverečná bitka fialovými očami

„Áresovi vojaci dobyli tábor Christina," oznamoval generál ďalšiu nešťastnú správu dva dni po masakry, ktorý sa odohral na Lúke uprostred ničoho. Jeho tvár bola ako obyčajne vážna, no Grimgen dobre vedel, ako sa generál Kydney cítil. Celé si to vyčítal, ak by bol pred dvoma dňami zastavil nepriateľskú armádu, nič z toho by sa v ten moment nedialo.

„Už sú veľmi blízko," zašepkal kráľ a jeho fialové oči pristáli na mape, plnej krížikov a šípok, „Áres má armádu schovanú v Eniných lesoch, v podzemí Špirálového lesa a od dneška aj v Lese spievajúcich stromov. Takže nás napadnú z troch rôznych strán... nevyzerá to dobre."

„To skutočne nie," nesnažil sa to zapierať Kydney, „avšak ak by ste už pred mesiacom neboli presunuli najvzdialenejšie tábory do vnútrozemia, zrejme by sme mali ešte väčší problém."

„To áno. Myslím, že je na čase pripraviť okolité tábory na boj," vzdychol si a vstal zo stoličky. Potom okolo urasteného generála prešiel, oproti Kydneyovi kráľ pôsobil ako polo-vypĺznutý pochudnutý starý havran, „ak by som nemal jednotku špeciálnych vojakov a Astora juniora, zbláznil by som sa od strachu."

„Som presvedčený, že vás ochránia," uistil ho, keď za nimi zatváral dvere, „kam idete?"

„Za Juliet," vravel, kráčajúc po generálovej ľavici, „chcem vedieť, čo sa dozvedela o Siedmom Objaviteľovi."

Odkedy sa v paláci objavili potomkovia Objaviteľov, myšlienka všetkých ich obrátiť proti potomkovi Prvého Objaviteľova nenechávala kráľa Grimgena spávať. Vedel totiž, že Áresova mágia bola nesmierne mocná, keďže kedysi patrila samotnému Lathernovi. Bol najmocnejší zo všetkých, takže ak ho chcel premôcť, potreboval jeho silu prekonať počtom schopných vojakov, ideálne tých, ktorí boli v tejto pomyselnej súťaži sily tesne za Áresom.

Mal na svojej stane všetkých. Dvoch bojovníkov od Natána, rytiera od Kathrin, bojovníčku od Mileva, špeha a manželku od Bronzisa a dokonca aj princa od Nebélie. Ten však v tom čase spal v kolíske, neschopný použiť svoju schopnosť videnia pravdy.

„Thyra vynikala vo vyčerpávaní magickej sily," premýšľal o Siedmom Objaviteľovi, „to by mohla byť účinná zbraň proti Áresovi."

Rozrazil dvere bádateľkiných komnát, volajúc na ňu:

„Juliet Klopsinová! Chcem výsledky!"

„Vaše veličenstvo!" ozval sa radostný hlas spoza rohu. Vtom sa v tmavej miestnosti objavila vysoká hnedovlasá osoba, odetá v zvláštnej koženej uniforme.

„Aká bola cesta?" pýtal sa len zo slušnosti.

„Skvelá," odvetila, odhŕňajúc ťažké závesy, svetlo prenikajúce do miestnosti tak odhalilo veľký neporiadok, ktorý bádateľka nedovolila sluhom upratať, „ako vidíte, mám ešte čo robiť! Zapisovala som každý jeden detail, kreslila mapy miest, študovala počasie, ich kultúru, ovocie a zeleninu či jazyk."

„Skvelé, avšak nezabudli ste na váš hlavný cieľ, všakže?" pýtal sa nervózne, ešte stále si nebol istý, nakoľko mohol tej splašenej osobe dôverovať.

„Nemajte obavy, vaše veličenstvo! Po potomkovi Siedmeho Objaviteľa som pátrala a dokázala som územie jeho potencionálneho výskytu okresať na jedinú dedinu, na dedinu Stratenú. Podľa miestnych sa tam občas dejú zvláštne veci. Navyše som tam cítila veľa magickej energie. Zrejme je to jedno z miest, kde sa čarodejníci Iného sveta ukrývajú."

„Avšak našli ste potomka Siedmeho objaviteľa?" snažil sa z nej vymámiť informáciu, ktorú sa chcel dozvedieť už od začiatku ich konverzácie.