V ten krásny deň, keď slnko rozjasňovalo moje blonďavé pramienky vlasov, v mojom srdci plamienok citov k tebe vyhasol...A zhasla ho nočná tma, po ktorej nebolo ani jedinej stopy...ani náznak toho, že som ťa kedysi milovala a snívala nie len v snoch...
Vietor odfúkol všetko preč a všetkého bolo koniec... všetkých prechádzok a úsmevov... všetko bolo spadnuté do oceánov tvojich modrých očí, keď sa šťastie okolo nás zatočí - a rázom zastane,
a odvinie sa preč od dvoch spriaznených duší a že asi tuší, že to tak má byť a že si to nechceme pripustiť, že kvapka iskri odkvapkala na našich srdciach posledný krát, s nádejou, že to tak má byť, aj keď to nebolo možné si niečo tak krásne predstaviť...a sa len utápať v očiach niekoho iného a pritom len myslieť na neho - (nebol dobrý nápad)...
YOU ARE READING
Kúsky Zo Mňa
PoetryHrozne amatérske zhody a náhody slov spätých s dychberúcimi spomienkami alebo bujnými predstavami, ktoré sa stále snažím opísať. # 1 - domov # 2 - zima # 2 - spomienka # 5 - city