Slnko, šum mora...
Ľadová limonáda.
Hviezdy, mesiac z mramora.
Iskry v očiach, úsmev na tvári,
ktorý všetky tváre rozžiari...
Slnko, mesiac, obloha
na stole leží predloha, budúcnosť a naše mladí.
Vo hviezdach sny skryté a hlboko zaryté,
miestami sklenené sťa porcelánové -
a medové, zlatisté vlasy posplietané...
Oči najzelenejšie, hlbšie než Bajkál.
Sladké pery, úsmev od ucha k uchu, ba bozkom prerušenie aj najostrejšieho hluku.
Roztočiť svetom dušu bláznivú váhal...
Váhal a premeškal príležitosť zažiariť.
Váhal a nemyslel či bláznivým byť.
Váhal a premyslel, že či radšej moje srdce dobyť.
Váhal a už nemyslel či šťastným byť.
ESTÁS LEYENDO
Kúsky Zo Mňa
PoesíaHrozne amatérske zhody a náhody slov spätých s dychberúcimi spomienkami alebo bujnými predstavami, ktoré sa stále snažím opísať. # 1 - domov # 2 - zima # 2 - spomienka # 5 - city
