pozerám na holé steny,
a dúfam že sa to raz zmení,
že sa nebudeme cítiť prázdni,
ako slová v tejto básni,
že budeme plakať smiechom,
a nič nebude pre nás hriechom.
že budeme kráčať nevychodenými cestami,
neobzerať sa čo je za nami,
smerovať niekam do neznáma,
kde naša budúcnosť bude možno zapísaná.
spev vtákov, vôňa lúky,
praskot ohňa a tvoje teplé ruky,
falošné spevy, rozladená gitara,
tancovali sme aj keď nás už pahreba nehriala.
inokedy sme kráčali zas ulicami,
bez jedniného cieľu,
kreslili si po telách symboly mieru,
hlásali ze máme život na háku,
a pátrali v Tescu po výhodnom cenovom trháku.
