chyť ma za ruku a povedz mi že ma máš rád,
chyť ma za ruku a vyveď ma z týchto ľudských ovcí stád,
odveď ma preč zo sveta smiešnych ľudí,
čo sa boja vystúpiť z davu,
čo nevedia počuť pravdu,
čo nepoznajú žiadnu srandu.
takých čo si servítky pred ústa kladú,
predsa sami si však robia vadu,
boja sa vyzerať ako blázni,
preto radšej sedia na cudzích kázni.
vyveď ma prosím niekam do neznáma,
kde ľudia budú sami sebou,
oplývať nehou,
tancovať medzi lúčmi slnka,
kde voda v striebristých potokoch veselo žblnká.
kde budeme maľovať v strede ulice,
nebáť sa ľuďom ukazovať skice,
lebo krása má podôb mnoho,
a nikto nepôjde s dobrým nápadom domov.
zober ma prosím pod nebo posiate hviezdami,
a nech príde aj tsunami,
ležme pod tým nebom do rána,
až kým nás nezmorí únava.
kričme svoje názory do sveta,
aj keď je to verejnej mienky obeta,
empatia nech nám vládne,
lebo každý sa raz ocitne na dne.
rešpektujme svoju originalitu,
bláznivé sny aj realitu,
uznávajme každú lásku,
netrhajme sedmikrásku!
hľadajme krásu v maličkostiach,
nechajme energiu prúdiť v našich kostiach,
poďme spolu pokúsiť sa vytvoriť svet,
v ktorom ľudských stád niet.
