Slabé miesto (One Punch Man FF)

4.

Maria sa rozhodla dať si na chvíľu pauzu od práce a sadnúť si za klavír. Zahrá si Fly od Ludovica Einaudiho. Od včera jej ta skladba hrá v hlave. Tareo bol v škole a mama v práci, takže jej hudbu budú počúvať opäť len steny. Prstami kĺzala po klavesách. Túto skladbu by vedela zahrať aj po tme. Premýšľala nad včerajškom. Nad Hidekim a jeho darčeku, nad Garouom, ktorý aspoň na chvíľu potešil jej brata a nad tým, ako ju to hrialo pri srdci.

Z myšlienok je vytrhlo náruživé klopanie na hlavné dvere. Prevrátila očami. Kto to môže preboha byť? Vstala od klavíra a rýchlo zbehla dole schodmi. Otvorila veľké čierne dvere a stuhla. Za nimi stál vysoký muž v čiernom obleku. Mal krátke čierne vlasy a prenikavé modré oči. Prvé čo ju napadlo bolo, že sa niečo hrozné stalo. Zbledla v tvári a neveriacky sa na neho dívala.

,,Dobrý deň, slečna Ayano. Som z Asociácie hrdinov. Potrebujem s vami na chvíľu hovoriť." povedal pevným hlasom.

Keď zaznelo, že je z asociácie, vydýchla si. No nervozita ju neopúšťala. Odstúpila od dverí a pozvala muža ďalej. Tohto nepoznala. Musel byť nový. Muž sa usadil na čiernom koženom gauči a Maria si sadla hneď oproti.

,,Poslal vás môj otec?" začala rázne Maria.

,,Slečna Ayano, moje meno je Goro Tadajaki. S vaším otcom to vôbec nič nemá," odpovedal.

Opäť si vydýchla. Jej otec je vyššie postavený šéf v Asociácií hrdinov. Muži z asociácie k nim chodili dosť často. Je tak zbabelý, že všetky odkazy posiela po svojich pandrlákoch v oblekoch. Nemôže tento mesiac zaplatiť výživné, lebo má nečakané výdavky, nemôže prísť na Tareovu oslavu, pretože je na dovolenke.
Nemôže prísť na Mariinu maturitu, pretože má dôležitý večierok...

Nevidela ho 3 roky. Keď ho povýšili, oznámil doma, že má milenku, zbalil sa a odišiel. Dal sa rozviesť a nová pozícia mu stúpla do hlavy. Tareo bol z toho zničení. Otec bol jeho hrdina, pretože pracoval v Asociácií. Pred jeho povýšením bol naozaj dobrým otcom. Mali všetko. Tareovi nosil písomné pozdravy od jeho obľúbených hrdinov a ich mame kvety.

Keď odišiel, ledva vyšli s peniazmi. Ich mama doteraz tvrdo drie a Maria jej finančne pomáha ako len môže. Obe sa snažia, aby mal Tareo všetko. Aby aspoň trochu zaplnili tú ranu po jeho odchode. Ale tá sa nikdy nezahojí. Maria cítila každým dňom ako narastá a páli. Chcela mu povedať toľko vecí. Ako ju sklamal, ako jej ublížil, ako sa za neho hanbí. A zároveň mala kopec otázok. Prečo ich opustil? Prečo ho viac zaujímajú peniaze a ženy? Prečo sa mu zhnusila vlastná žena a deti? Prečo? Prečo oni?

,,O čo teda ide?" vyzvedala.

,,Slečna, potrebujeme vašu pomoc,"

Maria sa zarazila. Jej pomoc?! Čo už len ona zmôže?

,,Asi vám nerozumiem," riekla roztraseným hlasom.

,,Ayano, zaregistrovali ste v poslednej dobe správy o tom, že sa niekto snaží postupne likvidovať hrdinov?"

Maria prikývla. Hneď sa jej vybavil smutný Tareov výraz, keď sa dozvedel, že všetci Tank - Top bratia a aj Stinger skončili v nemocnici.

,,Tým likvidátorom je muž, ktorý si hovorí Garou alebo Ľudské monštrum."

Maria zbledla. Srdce jej vynechalo úder a nevedela sa poriadne nadýchnuť. To snáď nie je pravda. Zrazu jej všetko dávalo zmysel. Tie náhodné stretnutia, záujem o Tareovu knihu. Dokonca nechala Tarea osamote s tak nebezpečným človekom. Svet sa jej snáď vysmieva. Taktiež jej začalo pomaly dochádzať, čo po nej Asociácia chce.

,,Čo presne po mne chcete?!" vyštekla Maria s hrôzou v hlase. Predstava, že by ten človek dačo spravil Tareovi ju desila.

,,Upokojte sa slečna Ayano. Náš špión si všimol že sa už dvakrát zdržal vo vašej blízkosti. Jediné, čo po vás chceme je aby ste nosili so sebou odpočúvacie zariadenie pre prípad, že ho stretnete opäť. Nemusíte sa ničoho báť, útočí len na hrdinov," snažil sa ju upokojiť Tadajaki.

,,Tak prečo to nevyriešia vaši hrdinovia?! Prečo mám ja s mojim malým bratom riskovať život?!" kričala a od nervov si skoro vytrhala vlasy.

,,Naši hrdinovia sú oproti nemu bezmocní. Snažíme sa zistiť jeho slabé miesto," dodal Tadajaki.

,,A čo ak zistí, že som špeh? Nemôžem predsa takto riskovať svoj život! Nechcem to urobiť!"

,,Nemáte sa čoho báť. Ubezpečujem vás, že si nič nevšimne. Prosím, aspoň to skúste. Sľubujem vám, že môžte z toho hocikedy vycúvať. No naozaj potrebujeme vašu pomoc," Tadajakiho hlas znel zúfalo.

Siahol rýchlo do vrecka a vytiahol z neho malý čierny valec s gombíkom uprostred. Položil ho na konferenčný stolík, rovno pred Mariu. Tá vec bola taká drobná, že sa bála ju chytiť do ruky.

,,Toto je naše najnenápadnejšie odpočúvacie zariadenie. Pripevníte si ho o tričko a týmto malým gombíkom si ho môžete hocikedy zapnúť a vypnúť. Niet sa naozaj čoho báť,"

Maria si nervózne vzala vecičku medzi prsty. Chcelo sa jej plakať. Nevedela čo má robiť. Cítila sa, ako keby ju niekto ovalil lopatou po hlave.

,,Mám hrozný strach," vzlykla Maria.

,,Ja viem. No naozaj vás potrebujeme, slečna Ayano. Aspoň to skúste."

Maria váhala. Naozaj ju tak hrozne potrebujú? Očividne áno. Robí to pre dobrú vec. Garou teraz útočí na hrdinov ale je len otázka času kedy to schytajú aj civilisti. Musí sa vzchopiť. Musí zabrániť ďalším útokom a aspoň sa pokúsiť vytiahnuť z neho jeho slabé miesto. Odhodlane si zariadenie pripla za golier jej trička.

,,Dobre. Urobím to."