Slabé miesto (One Punch Man FF)

10.

Maria kráčala poloprázdnym parkom rovno domov. Mala toho už dosť. Dnes sa opäť nechala nahovoriť na tréning s Hidekim. Viac sa o jeho oslave nebavili. Iba bežali a bežali. Bežali skoro celým mestom. Málo chýbalo, aby vypľula dušu. Vnútri sa neznášala. Hideki sa vykašľal na jej životnú príležitosť a ona mu veselo pomáha v tej jeho. Prišla si naozaj hlúpa.
Tešila sa domov do sprchy a na nejakú poriadne nezdravú večeru. Zajtra má kopec práce a musí to odovzdať do konca týždňa.

,,Hej, ty tam! Stoj!"

Jej kroky sa spomalili, až úplne ustali. Neznámy ženský hlas ju znervóznil. Behala očami po okolí a hľadala jeho zdroj. Objavila ho skoro okamžite. Dievča s oranžovými vlasmi a pohľadom, ktorý by si zaslúžil facku. Lady Machina. Poznala ju len skrz jej alkoholické incidenty a bitky s civilistami. Mierila na Mariu mechanickým ukazovákom. Hneď vedľa nej kráčal Zombieman, ktorý bol od nej asi o dve hlavy vyšší. Všetci boli v šoku, keď začal pracovať práve s ňou. Musí byť naozaj trieda.

,,Ty budeš Miyuki, však?" skonštatovala ráznym hlasom a dala si ruky vbok. Zombieman prevrátil očami a zapálil si cigaretu, ktorej smrad Marii udrel do nosa ako päsť.

,,Maria," opravila ju Maria a nadávala si v akej situácii to zas je. Machina prevrátila očami a nahlas si povzdychla.

,,Fajn, Miyuki. Budem priama. Posiela nás Asociácia hrdinov, ty vieš kvôli komu."

Maria prikývla. Žalúdok sa jej stiahol na minimum. Isto prišli za ňou skrz to, že z neho nič poriadne nevytiahla.

,,Viem," pošepla.

,,No tak pozorne počúvaj, drahá. Toto vaše kamoškovanie skončilo. Pristúpime na rýchlejší spôsob. Dostaneš injekciu s uspávadlom a keď bude najmenej dávať pozor vrazíš mu ju do krku, rozumieme si?"

Nastalo hrobové ticho. Machina aj Maria na seba bez slova zízali a čakali na reakciu tej druhej.

,,Vážne?! Akože vážne?! Naozaj mám takto riskovať svoj život?!" skríkla Maria. Bolo jej jedno že pred ňou stoja vysoko hodnotený hrdinovia najvyššej triedy.

,,Je to jednoduchšia varianta!" bránila sa Machina.

,,A v čom akože? Keď sa ten plán nevydarí, zabije ma behom sekundy! Ten človek je v strehu neustále! Nemám šancu!"

Machina prebodla Mariu nasrdeným pohľadom. Hnev sa v nej hromadil. Najradšej by tomu decku jednu pleskla po tvári. Zhlboka sa nadýchla. Musí sa ovládať. Vytiahla z vrecka injekciu s nažltlou látkou a prestrela ju rovno pred Mariinu tvár.

,,Vezmi si to. Kým ti ešte hovorím po dobrom."

Maria stuhla. Táto ženská nemala byť nikdy hrdinkou. Hnusil sa jej pohľad na ňu a ešte viac sa jej chcelo zvracať z toho, do čoho ju nútila.

,,Nebudem riskovať svoj život," povedala Maria pevným hlasom.

,,Buď ťa zabije on, alebo ti vykrútim krk ja, keď si to nevezmeš!"

,,Machina! Stačilo!" zamiešal sa do konverzácie Zombieman.

,,Tak poď! Vykrúť mi krk, pokojne aj tu pred všetkými! Ja nestojím o takýto život!" vypľula Maria zo seba bez premýšľania.

Machina aj Zombieman ostali na ňu bez slova civieť. Mariine srdce bilo ako splašené. Chcelo sa jej plakať, kričať a nadávať.

,,No načo čakáš?!" Pokračovala.

,,Takúto reakciu som naozaj nečakala," pošepla Machina Zombiemanovi. Bola zvyknutá, že sa jej každý hneď zľakne a urobí jej po vôli. Toto bude ťažký oriešok. Zombieman jej vytrhol z ruky injekciu. Rozhodol sa vziať to do vlastných rúk.