Len tak tak sa spiatočkou vyrovnám rýchlosti toho čierneho démona na štyroch kolesách, ktorý sa ku mne medzitým priblížil takmer na meter. Zoči-voči sa pozerám na dievča v mojom veku, sediace v jednom z najdrahších áut na svete. Ach, prečo som sa s...
Sediac na rímse okna pokojne sledujem, ako krvavé slnko lenivo zapadá pomedzi dva mrakodrapy, keď ku mne doľahne zvuk škrípania pneumatík... Že by sa v tomto meste konečne niečo pohlo? Vykloním sa z okna. Čierne športové auto vyletí spoza rohu ulice. Jeho výfuk zapraská tak hlasno, až mi naskočí husia koža.
Odkedy v roku 2025 zakázali v mestách benzínové motory, každému autičkárovi tento zvuk pohladí dušu.
Zvesím nohy na vonkajšiu stranu okna na 7. poschodí, na telefóne rýchlo zapnem kameru a začnem natáčať video.
Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.
Kúsok za čiernym vozidlom vytrieli ďalšie auto. Je to dlhá červená limuzína, ktorá potichu ako šíp preletí okolo rohu a snaží sa dobehnúť čierny Hurican. Rútia sa po ulici a vzápätí znovu zmiznú za rohom. Mesto... znovu stíchne. Ach... Prečo sa nikde nič nedeje? Vložím mobil späť do vrecka, z ktorého sa vykotúľa osamelá centová minca. Zdvihnem si ju k očiam a prirovnám ku zapadajúcemu slnku. "Hm... Kiežby sa toho dialo toľko, že by sa to ani nedalo pochopiť..." Nahlas si vzdychnem a odfrčknem mincu do vzduchu. Od jej zrkadlového povrchu sa odrazí posledný slnečný lúč a oranžové svetlo mi tak oslepí jedno oko, až od prekvapenia musím zažmurkať.
Papa, slniečko! Zoskočím z okna do obývačky svojho dvojizbového bytíku výškovej budovy na takmer najvyššom poschodí. Pre študenta je to väčší luxus ako by som potreboval, ale keď som ho zdedil...
Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.
Na starom bluetooth reproduktore stlačím "PLAY" a hneď zaznejú prvé akordy ešte staršej "American pie" od Dona. Ach, také retro... Voľne tancujúc do rytmu prejdem ku kreslu a hlavou dolu sa prevalím cez opierku. Video pošlem Kike.
< Heyyy, kukaj, čo sa deje vonku!! :O
Odpoveď príde takmer okamžite.
Preboha, tí tam čo robia :D >
< Neviem, ale určite robia niečo zábavnejšie ako ja...
Povzdychnem si. Objaví sa ikona, že druhá strana niečo píše, avšak vzápätí zmizne. V hlave moju správu okamžite oľutujem... Prečo sa jej stále len sťažujem? Mal by som zmeniť tému.
< Čo si dnes robila ty? :)
Tak choď robiť niečo zábavnejšie. :D >
Hej, asi ju tými sťažnosťami iba otravujem... Hneď za tým sa objaví ďalšia správa.
Bola som s frajerom nakupovať...
A chcela som, aby si vyskúšal taký rolák,
lenže mali iba najmenšiu veľkosť... :D >
< Oh nie... A ako to dopadlo? :D
Takmer sa to na ňom roztrhlo! xD
Mal na tom vyrysované všetky svaly, normálne
by sa na ňom dala anatómia študovať! xDDD >
Bol v tom fakt na zožratie... Ach... >
Prevrátim očami. Kľudne nech si ho aj zje, skôr ako z nich dostanem cukrovku... Prečo mi to hovorí tak do detailov? Ak chce aby som jej závidel... alebo ľutoval, že som ju nechal... tak sa jej to naozaj darí. Už ma nebaví počúvať, aká je šťastná. Aká je šťastná... bezomňa. A ja nie som. Problém je, že ani s ňou vo vzťahu by som nebol šťastný... Čo teda sakra chcem?
Nahlas si vzdychnem. Nechám telefón na gauči a prejdem ku oknu, na ktorom sa lámu všetky farby ružovkastej oblohy. Kedy začnem robiť niečo zábavnejšie? Kedy... Kedy konečne vypadnem z tejto diery?
Do okna doľahne vôňa benzínu a spálenej gumy. Zavriem oči a zhlboka ju vdýchnem.
Text pesničky hrajúcej v pozadí mi zarezonoval v ušiach. "...I couldn't make... that one step..."
Vypustím hlboký výdych. Natiahnem si krk, až v ňom zapraská. Čas prijať výzvu, ktorá mi provokuje hlavu už príliš dlho...
