Len tak tak sa spiatočkou vyrovnám rýchlosti toho čierneho démona na štyroch kolesách, ktorý sa ku mne medzitým priblížil takmer na meter. Zoči-voči sa pozerám na dievča v mojom veku, sediace v jednom z najdrahších áut na svete. Ach, prečo som sa s...
Zoe vystrelí ako tiger. Vlad sa prekvapene otočí a chce sa obrániť francúzskym kľúčom, ale Zoe je oveľa rýchlejšia. Je to ako boj obrovského kocúra s malou myškou, lenže myška má čierny pásik v karate. V sekunde vyskočí a omotá mu reťaz okolo krku. Chudák, ani sa nestihol spamätať a už so Zoe ležia na zemi. Zoe mu tlačí krk o zem jeho vlastným francúzskym kľúčom. Hlavou mi prebliskne pohľad na zakrvaveného muža v tmavej uličke... Jej zvierací inštinkt asi nemá hranice.
"Zoe, nezabíjaj ho! Ešte sa nám môže hodiť!" Neviem síce načo, ale nejako ju musím zastaviť.
"Prečo by som ho zabíjala?" Zoskočí z jeho tela a zdvihnutím reťazí, omotaných okolo jeho krku ho prinúti vstať. Vladova tvár už fialovie a vypúšťa zo seba dusivé zvuky.
"Zoe... Pusť ho..."
Zoe na mňa prekvapene pozrie, potom sa jej pohľad zatúla na telo zavesené vedľa mňa a pustí reťaze.
Muž sa bezvládne zvalí na zem a zúfalo lapá po dychu. Zoe sa bez slova krok po kroku približuje k telu zavesenemu vedľa mňa. Tvár jej kričí, no ona až desivo potichu pokračuje k telu jej brata. Čupne si... a prstami ho pohladí po lícnej kosti... Jej oči sršia milión emóciami, ale tvár sa nezmôže ani na jednu... Zavrie oči... a po líci sa jej spustí jedna osamelá slza...
Vladovi sa podarí prevrátiť na chrbát a niečo zachrčí.
Vtedy so Zoe trhnú všetky emócie. Zvrieske, jedným bleskovým pohybom sa otočí a jej noha sa plnou silou zaryje do tváre dusaceho sa muža. Krv z jeho nosa vystrekne po celej šírke podlahy.
"Ty sviniar!" Zvrieske znovu.
"Zoe... čo keby si tú energiu použila radšej na moje vyslobodenie?" Opatrne sa ju snažím priviesť na iné myšlienky, aby to svinské, no stále ľudské stvorenie rovno nezabila. Zadýchaná stojí nad telom stonajúceho muža. Z očí jej stále sršia plamene. Ženy v amoku vyzerajú skutočne desivo...
Zoe vezme z pracovného stola železnú sekeru. Pozrie na mňa chladným pohľadom sériového vraha a zamieri priamo na moju tvár.
"Zoe?" Nasucho preglgnem. Možno nás teraz zabije oboch... Mal som radšej držať jazyk za zubami...
Presným švihom Zoinej ruky sa sekera dostane do vzduchu. Jej čepeľ sa mi mihne v zornom poli a keď sa znovu rozhliadnem, už je zapichnutá v akomsi prístroji za mnou. Motor nadomnou začne rachotiť a celý desivý zdvihák na mŕtvoly... alebo pôvodne iba jednoduchý zdvihák na autá... ma slimačím tempom začne spúšťať na zem.
"Preboha Zoe, vydesila si ma."
"No, som prirodzene desivá..." Ironicky odvrkne a pukne si hánky na prstoch.
Vlad sa konečne nadýchne a vydusí zo seba hrdelný smiech: "Ha! Toto vám len tak neprejde... Naši ľudia už sú na ceste!"
»Pokračuj v časti»
Oops! Bu görüntü içerik kurallarımıza uymuyor. Yayımlamaya devam etmek için görüntüyü kaldırmayı ya da başka bir görüntü yüklemeyi deneyin.
