Len tak tak sa spiatočkou vyrovnám rýchlosti toho čierneho démona na štyroch kolesách, ktorý sa ku mne medzitým priblížil takmer na meter. Zoči-voči sa pozerám na dievča v mojom veku, sediace v jednom z najdrahších áut na svete. Ach, prečo som sa s...
Bude víkend, prečo by som nemohol ísť na spontánny výlet? ...Ale zase sám? To je trápne... nevadí. Ja verím, že raz nájdem nejakého parťáka.
Spod postele vytiahnem železnú krabičku, v ktorej uchovavávam tie minimálne úspory, ktoré mi ostanú po minutí mizerného platu za prácu v neďalekom fast-foode.
100 eur? To musí stačiť. Veď nejdem na Havaj.
Ale... už aspoň nejaké úspory mám... Kým som bol zadaný, nemal som občas ani na oblečenie. Nie že by mi to v tom momente vadilo, ale s odstupom času vidím ako vedia byť partneri veľmi nevýhodná investícia... Láska sa síce nedá kúpiť, ale každý prejav lásky si vyžaduje nejaké prostriedky. Minimálne na dopravu. Aby sa to človeku oplatilo, musí partner prinášať do života niečo, do čoho bude človek ochotný vrážať čas a peniaze až do smrti. Asi by bolo ľahšie, keby sa láska jednoducho predávala v plechovkách...
No na druhej strane, teraz mám aspoň viac peňazí pre svoju skutočnú lásku.
Ukazovákom zdvihnem kľúče od jej srdca, ležiace na nočnom stolíku. Už sa neviem dočkať...
Do ruksaku hodím ešte pár tričiek, trenky, ponožky a zubnú kefku. Prehodím si novú predĺženú koženú bundu a padám von. Nemám chuť zostať v tomto byte už ani minútu.
Ako sa zatvárajú dvere, zvnútra sa posledný krát ozve refrén piesne: "...Singing: This will be the day that I die, this will be the day that I die..." A potom sa dvere s hlasným buchnutím zavrú.
Plesnem si rukou do čela. Nepôjdem predsa sám!
Znovu otvorím, prejdem ku skrinke a reprák hodím do bočného vačku na ruksaku. Hudba; to je najlepší spoločník na cesty!
***
Výťahové dvere sa s vrzgotom otvoria a predomnou sa ukáže tmavá, špinavá panelová garáž. Kamera so senzorom pohybu značky L.T.T. si ma konečne všimne. Podlhovasté stropné svetlá sa lenivo rozsvietia. Spravím krok doprava. Kamera nasleduje môj pohyb. Podlhovastý prienik objektívu vyzerá, akoby kamera na mňa žmúrila svoje jediné oko. Spravím krok vľavo. Kamera sa pomaly pohne. Pozerá tie zábery niekto? Uistím sa, že ma nikto nevidí a v strede garáže začnem tancovať svoj najlepší párty krok. Nad kamerou zrazu zabliká modré svetielko. Obleje ma studený pot. Okamžite sa zdekujem a rýchlim krokom kráčam ďalej po garáži, akoby som práve nespravil najtrápnejšiu vec na svete...
Prechádzam sa popri rôznych skvostoch susedov. Prejdem okolo staršej čiernej škodovky bohatého pána zo strešného bytu. Od pána v obleku by človek čakal serióznosť, no tento je vždy s úsmevom na tvári. Nikdy nemal na zvončeku meno, a tak ho volám jednoducho "Pane Sousede". Občas od neho kupujem benzín, ale zaujímalo by ma, čo robí naozaj. A načo mu je benzín, keď chodí v tej elektrickej Škode.
Hneď vedľa Škody je zaparkovaný elektrický Mustang jedného feťáka z prízemia. Áno, športové auto, ktoré stálo viac ako celý jeho byt. Niektorí ľudia majú skutočne bizardné priority...
Na kľúči stlačím tlačidlo odomknutia a čakám, odkiaľ sa ozve moja láska... ale nič sa neozve. Zmraštím čelo. Kam som ju len zaparkoval? Zdvihnem kľúč nad ostatné autá a započúvam sa do hlučného ticha podzemnej garáže. Kliknem znovu. Žiadna odozva. No to snáď nie. Čo neviem, kde som nechal auto?
Po chvíli chaotického behania po garáži sa vrátim do bytu. Na telefóne kliknem na hľadaciu appku, ktorá hneď nájde jej polohu. Auto... odtiahli? Ale prečo?
Hm, ale aspoň nieje ukradnuté... a šrotovisko je iba 15 minút odo mňa.
***
»Pokračuj na kapitolu»
Oops! Bu görüntü içerik kurallarımıza uymuyor. Yayımlamaya devam etmek için görüntüyü kaldırmayı ya da başka bir görüntü yüklemeyi deneyin.
