SISTER Of The MAFIA

3️⃣3️⃣❤️

Počula som akési hlasy. Predo mnou bol dom. V ktorom som vyrastala. Vstúpila som doň. Nemohla som uveriť tomu, čo som videla...

,,Ahoj, zlatíčko. Posaď sa k nám"sedela tam mamka spolu s ockom a Hyunjinom. Pristúpila som k nim.

,,M-mami...j-ja tomu nechápem..."rodičia sa postavili a pevne ma objali. Následne sa postavil aj Hyunjin a objal ma.

,,Mami...ja som mŕtva ?"opýtala som sa. Mamka prikývla na súhlas.

,,Ale musíš sa vrátiť späť. Hoseok ťa potrebuje"povedal ocko. Nechápala som ho. Ako sa mám vrátiť späť, ak som mŕtva.

,,Si ešte len polomrtvá. Ešte stále máš šancu na prežitie, ale to už musia vyriešiť doktori ..."povedal ocko.

,,J-ja tomu aj tak nechápem...."posadila som sa na stoličku, ktorá tam bola.

,,Zlatíčko, toto je vec, ktorú nepochopíš"mamka mi chytila obe ruky.

,,Veľmi mi chýbate"tlačili sa mi slzy do očí.

,, Byung...toto je dar. Ty sa ešte vrátiš na zem, ja to viem"povedala mamka. Vôbec som ju nechápala. Pozrela som sa na Hyunjina, ktorý sedel vedľa mňa.

,,Prečo si to urobil ?"opýtala som sa ho so slzami v očiach.

,,Nedokázal som ťa zabiť, Byung...si pre mňa veľmi dôležitá. A aj tak by ma zabili, ak by som to neurobil, a nechal ťa ísť"pevne som ho objala.

Pov Hoseok

,,Stráca sa nám ! Rýchlo musíme zakročiť"zakričal doktor a na bezvládne telo Byung dali akúsi vec, ktorej meno neviem. (Viete tá, čo dáva také tie šoky, ako sa to sakra volá ? 🖐️😭)

Tak veľmi som sa bál o svoju sestru...umierala mi pred očami. Najhoršie na tom je, že s tým nemôžem nič urobiť.

Všetci sme mlčali a sedeli na jednej veľkej lavičke. Len tak som pozeral do steny a rozmýšľal...čo ak to nezvládne ? Čo budem potom robiť...

Postavil som sa a začal chodiť z jednej strany na druhú. Potom som to už však nevydržal a pustil som nával sĺz. Chalani ku mne okamžite podišli a snažili sa ma utešiť, aj keď to sami potrebovali.

,,Bude v poriadku...veď vieš, že je silná"povedal Namjoon. No to mi vôbec nepomohlo...a on to dobre vedel. Veď sám vie, že je len malá šanca na prežitie...

V nemocnici sme boli niekoľko hodín. Potom k nám prišiel doktor. Okamžite som sa postavil a čakal na to, čo povie.

,,Slečna Byung to prežila. Ale je ešte stále v bezvedomí"zo srdca mi spadol kameň...

Pov Byung

,,Bolo od nej milé, čo urobila. Riskovala kvôli vlastný život"povedala mamka.

,,Boli sme veľké kamarátky a vážne nezabudnem na to, že ma chcela zabiť..."posmutnela som.

,,Ale snažila sa zmeniť. A to je hlavné. Toto si na ľuďoch váž"povedal ocko. Vtedy mi ruky začali miznúť. Pozrela som sa na svojich rodičoch a potom na Hyunjina.

,,Prežila si to"usmiala sa mamka a spolu s mojím ockom podišli ku mne a pevne ma objali.

,,Jedného dňa sa ešte stretneme. Ale to už keď budeš stará babka"zasmial sa ocko.

,, Mám vás rada"povedala som. Vtedy ku mne prišiel Hyunjin a tiež ma objal.

,,Budeme ťa čakať"povedal. Polovica tela mi už zmizla.