SISTER Of The MAFIA

2️⃣3️⃣❤️

,,Hyunjin, to nemôžeš urobiť"začala som sa posúvať do zadu.

,,Prečo by som nemohol, bráni mi v tom niekto ?"opýtal sa. Nechápala som ho. Prečo to chce urobiť ?

,,Hyunjin, prečo ?"zastavila som. Ak ma chce zabiť, tak nech ma zabije.

,,Ja- nestaraj sa do toho, nie je to tvoja vec. Posledné slová ?"do očí sa mi tlačili slzy, ale udržala som to.

,,Urob to, ak chceš. Ale spomeň si na to, kto bol s tebou, keď všetci boli proti tebe. Nikto sa s tebou nechcel kamarátiť. Bola som jediná, ktorá sa s tebou bavila"povedala som.

,,Byung...prestaň. Bolo to už dávno, teraz si si na mňa ani nespomenula !"nahnevane povedal, a namieril na mňa zbraň.

,,A to ťa štve ? Keď si odišiel, celé dni som len plakala. Odišiel si len tak bez rozlúčky ! O ničom som nevedela. Zistila som to až po niekoľkých dňoch"len tam stál a mieril na mňa zbraňou.

,,Na čo čakáš ?! Urob to !"začal sa triasť.

,,Ja- ja nemôžem"povedal, namieril zbraň k svojej hlave a povedal: ,,zbohom, Byung"

,,Hyunjin, nie !"vtedy sa zastrelil. Zakričala som. Padol na zem. Ihneď som k nemu pribehla. Slzy mi po tvári tiekli ako vodopády. Aj keď ma chcel zabiť...mala som ho veľmi rada. Prežila som s ním krásne detstvo.

,,Pomôžte mi prosím"zakričala som. Nikto však neprichádzal. V jeho vrecku som našla mobil. Rýchlo som zavolala záchranku, aj keď viem, že mu už nikto nepomôže...ale nestrácala som nádej.

Po chvíli prišla záchranka, rýchlo ho položilo na lehátko a dali ho do záchranky.

,,Chcem ísť s vami"povedala som.

,, Slečna, nemôžete-"nedohovoril, pretože som mu skočila do reči.

,,Viete čím som si prešla ?! Idem s vami !"začala som ešte viac plakať. Záchranca si povzdychol a pustil ma k Hyunjinovi. Chytila som mu ruku a modlila sa, aby ho nejako zachránili.

V nemocnici som čakala niekoľko hodín...nakoniec som odišla však s veľkým plačom...neprežil to. Čo sa však dalo čakať. Vonku bola už veľká tma, no však ja som aj tak nešla domov. Ani neviem, kam to šla. Ulice boli tiché a tmavé. Nikto tu nebol. Sadla som si na lavičku a plakala. Nemohla som to zastaviť.

Po takej hodine plakania na lavičke, som sa vybrala domov. Hneď ako som otvorila dvere, stáli predo mnou naštvaní chalani. Začala po mne kričať. Len som sa zamračila, odstrčila ich a bežala do izby, kde som opäť spustila nával sĺz.

Bolo okolo druhej v noci. Chalani mi začali klopať na dvere, lenže ja som im neotvárala. Poslala som ich preč. Celú noc som nespala. Spomínala som na všetky zážitky, ktoré som zažila s Hyunjinom.

Sakra prečo ja ?! Prečo takmer každý koho poznám je zapletený v mafii. Nenávidím sa ! Keby nebolo mňa, nemusel by sa zabiť. Prečo nezabil sakra mňa ?!

Ráno o deviatej som zišla dole sa napiť. Celú noc som iba plakala a preklínala sa.

Zišla som do kuchyne ako taká mŕtvola. Jin bol samozrejme za pultom a niečo tam robil. Bol tam sám. Ani som sa k nemu neozvala.

,,Dobré ráno, Byung"neodpovedala som. To ho prinútilo sa na mňa pozrieť. Keď ma videl, zhrozil sa. Prišiel ku mne.

,,Byung, čo sa deje ?"stále som odbočovala pohľadom. Opäť som sa rozplakala. Jin ma objal.

,,Vyplač sa, ak to potrebuješ, som tu pre teba"hladil ma po vlasoch. Keď som sa od neho odtiahla, začala sa mi točiť hlava. Jin mi pomohol sa posadiť.