SISTER Of The MAFIA

1️⃣4️⃣❤️

??? pov

Tentokrát ju zabijeme ! Povedala som si v hlave a vystrelila. Netrafila som sa. Zrýchlili. Hneď sme vyrazili za nimi. Zabočili niekde do uličky. Tá ulička bola slepá. Ako to viem ? Zabila som tam jedného idiota. Som proste skvelá. Keď sme tam prišli, ich auto bolo zastavené. Čo sa mi zdalo podozrivé, tak som poslala svojho spolusediaceho sa tam pozrieť. Nebudem riskovať svoj život. Nech kľudne zomrie za mňa. Len čo sa tam priblížil auto vybuchlo. A on s ním.

,,Uhh, to muselo bolieť"povedala som. Hneď som si však uvedomila, že oni tam nie sú a rozkázala svojim spolupracovníkom aby ich šli pohľadať. Musia tu byť niekde po blízku. Nemohli sa len tak vypariť. Len čo všetci spolupracovníci vystúpili z ich áut, Byung s Namjoonom vošli do jedného auta a utiekli. Bože sú tak nemožní. Zanadávala som na svojich spolupracovníkov.

Hneď som naštartovala svoje auto a vyrazila za nimi. Šla som minimálne stovkou a aj tak to bolo málo. Stratili sa mi. Od nervoch som zanadávala a buchla po volante. Veď ty počkaj BeomByung, keď ťa nezabijem ja, zabije ťa niekto iný. Tým si buď istá.

Byung pov

S Namjoonom sme sa skryli do jednej starej budovy a pozorovali nepriateľoch. Hneď, čo všetci boli preč, sme vstúpili do auta a utiekli. Jedno auto však šlo za nami a tak sme zabočili do ďalšej uličky, aby sme toho nepriateľa striasli. Podarilo sa.

,,O môj bože"povedala som. Namjoon si vydýchol a zasa naštartoval. Konečne ideme za Hobim. Zastavili sme pred nemocnicou a vystúpili. Vošli sme do budovy nemocnice. Uhh ako ja nemám rada nemocnice. Zastavila nás nejaká sestrička.

,,Prepáčte, ale tu nemáte čo robiť, musíte odísť"povedala a začala nás tlačiť vonku. Ako som si všimla Namjoon už začínal byť nervózny.

,,Slečna, tu máte peniaze a nechajte nás"Namjoon dal sestričke dve stovky.

,,Pane ja nepotrebujem vaše peniaze, musíte odísť, ale okamžite. Tu nemáte čo robiť"Namjoon nahodil nahnevaný výraz, vybral z vrecka zbraň a priložil ju sestričke na brucho. Zhrozila som sa.

,,Teraz mi povedzte na akom poschodí a v akej izbe je Jung Hoseok"povedal Namjoon chladným hlasom, až mi naskočili zimomriavky.

,,Na treťom poschodí, v izbe 107"povedala vystrašene.

,,Ďakujem"povedal Namjoon a do vrecka jej vložil peniaze.

Chudák sestrička. Povedala som si v hlave a šla za Namjoonom. Trocha som sa ho bála. Vošli sme do výťahu. Namjoon zadal číslo poschodia a pozeral sa do blba. Nastalo trápne ticho. Veľmi trápne. Pozerala som sa všade, len nie na neho. Keď výťah konečne zastavil, vystúpili sme a namierili si to k Hobimu. Hľadali sme číslo izby, nakoniec sme ju našli.

,,Hobi"povedala som, keď som ho videla ako unavene leží na posteli.

,,Byung, preboha čo tu robíš"opýtal sa Hoseok. No však ja som neodpovedala, len ho objala.

,,Ty kôň jeden, čo sa ti stalo ?"dala som som mu ranu po hlave na čo sa zasmial a nepekne sa na mňa pozrel.

,,Postrelili ma do ruky, ale som v poriadku"usmial sa. Ten jeho úsmev mi vždy zlepší náladu. Asi hodinu sme sa tam s ním rozprávali, no potom nás už poslal domov so slovami, že sa čoskoro vráti. Objala som ho a spolu s Namjoonom vyšla z jeho izby.

,,Hej vy dvaja ! Čo tu robíte ?!"zakričal na nás zdravotník. Hneď sme začali so smiechom utekať. Ani sme nešli s výťahom. Ešte by nás chytil, pfft. Vyšli sme von a nastúpili do auta. Bolo už niečo po dvanástej. Fuuha. Ani som si to neuvedomila, ale zaspala som.