4️⃣❤️

1K 63 12
                                    

Na budove sme sedeli vážne dlho. Bola už takmer tma. Hoseok sa postavil a povedal: ,,poďme už domov"prikývla som a tiež sa postavila. Chystali sme sa na odchod, lenže v tom sme započuli výstrel. Okolo nás preletela guľka. Našťastie nás minula.
,,Sakra!"Hoseok vybral zbraň.
Postavil sa a vybral zbraň zo svojej bundy.
,,Byung, musíš utiecť!"povedal Hoseok.
,, Neodídem bez teba"protestovala som.
,,Ja budem v poriadku, ty utekaj. Je to tu nebezpečné"snažil sa ma presvedčiť.
,, Ja bez teba nikam nejdem"Hoseok dal jeho ruky na moju tvár.
,,Musíš utiecť, Byung. Sľubujem, že budem v poriadku. Choď do auta a niekam uteč"chcela som niečo namietať, no zastavil ma.
,,Poslúchni ma"už som nič nepovedala. Hoseok mi dal jemnú pusu na čelo. Ja som začala utekať preč.

Lenže zastavil ma nejaký muž, ktorý nevyzeral na to, žeby sa so mnou chcel skamarátiť.

,,Ahoj, Byung"uškrnul sa a namieril na mňa zbraň. Ja som iba čakala na to, kedy výstrely, no odrazu padol na zem. Nejaké dievča ho podrezalo.

,,Poď so mnou"chytila ma za ruku, a ťahala niekam do neznáma.

,,Kam to ideme ?"opýtala som sa. Nevedela som, či jej mám veriť alebo nie.

,,Ukryť ťa. Nie je to tu pre teba bezpečné"povedala a ďalej ma ťahala. Hneď na to sme zastavili v nejakom tmavom dome.

,,Skry sa pod stôl"trošku som zaváhala, no urobila som tak, ako mi povedala. Dievča potom odišlo. Ostala som sama. Z vonku boli počuť výstrely.

Odrazu som počula niekoho otvoriť dvere od domu. Myslela som si, že je to to dievča, ale radšej som ostala schovaná. Lenže kroky smerovali ku mne.

,,Byuuung, ja viem, že si tu. Tak mi ukáž, zlatíčko, aby som nebol taký zlý"tak fajn...nie je tu to dievča. Začala som sa triasť od strachu.

,,Ale no taak. Ja dobre viem, kde si, tak vylez, lebo ten stôl prevrátím"sakrasakrasakra. Čo teraz ? Nemôžem vyliezť, ale nemôžem ostať ani pod tým stolom.

,,Tak fajn..."prevrátil stôl. Pozrela som sa na neho, a zakričala. Muž ma pevne chytil a namieril na mňa zbraň.

Dostala som nápad, ale neviem, či to vyjde...ak nie, tak som mŕtva.

Zbraň som mu vytrhla z ruky a silno mu stúpla na nohu. Samozrejme ma kvôli tomu pustil a tak som namierila na neho zbraň a vystrelila.

Po chvíľke ku mne pribehol Hoseok s tým dievčaťom.

,,Byung si v poriadku ? Nič sa ti nestalo ?"začal sa pýtať Hoseok. Pozrela som sa na mŕtve telo. Po chrbte mi prebehli zimomriavky.

,,Ja...áno som v poriadku. Asi. Sakra..."prekryla som si ústa.

,,Ja som vrah..."povedala som.

,,Byung, len si sa bránila"povedalo dievča. Pozrela som sa na ňu.

,, Odkiaľ ma poznáš ?"opýtala som sa jej. Dievča sa zasmialo.

,,Som JiWon. Pracujem s chalanmi. Poznám ťa, pretože si Hoseokova sestra"zasmiala sa. Aha...

,,Bože môj ja som taký šťastný, že sa ti nič nestalo. Myslel som si, že ťa stratím"objal ma Hoseok.

,,H-Hoseok...čo tí muži vlastne odo mňa chcú, a ako to, že ma poznajú..."opýtala som sa.

,,Byung...každý mafián ťa pozná. Či už je na našej strane alebo na tej druhej. Pre tých dá sa povedať zlých si terč...chcú ťa zabiť, pretože vedia, že si moja sestra. A taktiež, pretože patríš do rodiny Jung"nechápala som to.

,,A čo majú proti našej rodine ?"opýtala som sa.

,,Našich rodičoch zabili...dôvod neviem, ale viem len to, že nás nenávidia"povedal.

,,Teraz už poďme domov"prikývla som. Vybrali sme sa do auta. Jiwon šla do svojho auta, a my zase do toho nášho. Stretli sme sa pred domom.

Vstúpili sme do domu. Chalani k nám okamžite pribehli a začali sa vypytovať na blbosti. Teda okrem Jimina. Ten šiel k Jiwon a pobozkal ju.

,,Choďte do obývačky, všetko vám vysvetlíme"povedal Hoseok. Všetci sme sa teda vybrali do obývačky.

,,Takže...s Byung sme boli pre Jaei, šli sme jej po veci. Potom ako sme odchádzali sme sa vybrali na to miesto, kde sme kedysi chodili, no veď vy viete..."pozrela som sa na neho.

,,Chystali sme sa na odchod, lenže začali po nás strieľať a tak som Byung prikázal sa okamžite ísť skryť. Vtedy ku mne pribehla Jiwon. Keď sme sa uistili, že už tam nikto taký, kto by nás chcel zabiť nie je, tak sme sa vybrali za Byung..."povedal Hoseok.

,,Lenže počuli sme výstrel... Byung môžeš pokračovať"usmial sa Hoseok.

,,Takže...skrývala som sa pod stolom, lenže niekto prišiel do tej miestnosti. Nebol to Hoseok ani Jiwon, tak som ostala skrytá. Lenže ten muž prevrátil stôl a schmatol ma. Potom na mňa namieril zbraň, lenže tu som mu vytrhla a stúpla mu na nohu a potom ho zastrelila"nervózne som sa zasmiala. Bože som vrah...

,,Woah, Byung zabila prvého človeka, zatlieskajme jej !"zakričal Jimin a začala zbesilo tlieskať. Lenže, keď si všimol môj vražedný pohľad, tak prestal.

,,A si v poriadku ?"opýtal sa Namjoon. Prikývla som a usmiala sa.

,,Hoseok...v aute mám ešte svoju batožinu, idem po ňu"povedala som, lenže Hoseok ma zastavil.

,,Pôjdem po ňu ja"aké zlaté, hahah. Následne odišiel a po minúte sa vrátil aj s mojou batožinou. Poďakovala som sa mu, a vzala si ju. Šla som s ňou hore schodmi. Teda snažila sa.

,, Ukáž, pomôžem ti"pribehol ku mne Taehyung a vzal si moju batožinu. Dotkol sa mojej ruky, a tým pádom som sa začala červenať.

Šli sme spolu do mojej izby pred ktorou sme po pár sekundách zastavili.

,,Ď-ďakujem"povedala som, usmiala sa a vzala si svoju batožinu. Rýchlo som vstúpila do svojej izby. Batožinu položila k písaciemu stolu. Ja som si ľahla na posteľ.

Mám také tušenie, že život s týmito chalanmi bude zaujímavý...











- ospravedlňujem sa za gramatické chyby, či preklepy

SISTER Of The MAFIA Where stories live. Discover now