SISTER Of The MAFIA

9⃣❤️

Konečne ráno.

Celú noc som bola hore. Aj keď som spala pri Hoseokovi, stále som sa bála. Začínam ľutovať, že som sa presťahovala od Nayoung. Ale aj tak...na svete nie je miesto, kde to je bezpečné. Ani v dome.

,,Byung, vnímaš ma ?"pozrela som sa na Hobiho.

,,P-prepáč"povedala som trasúcim hlasom. Ešte stále som bola v šoku. Hoseok si povzdychol a chystal sa na odchod. Keď som si to uvedomila, rýchlo som sa postavila a utekala za ním. Už nikdy nechcem byť nikde sama.

Keď som bola pri schodoch, potkla som sa o rovnú zem, a začala sa kotúľať dole schodmi.

,,Au"pribehli ku mne štyria chalani. Hoseok, Jimin, Jin a Tae.

,,Si v poriadku ?"opýtal sa Hoseok a pomohol mi vstať.

,,Dieťa moje zlaté"povedal Jin.

,,Ty sa raz zabiješ"pokrútil hlavou.

Všetci piati sme si sadli na pohovku.

,,Boli ťa niečo?"opýtal sa Jin.

,,Práve som sa skotúľala zo schodoch, a ty sa ma pýtaš, či ma niečo bolí?"pozrela som sa na neho.

Povzdychol si.

,,Takže Byung, povedz nám, čo sa v noci presne stalo"odrazu sa tu zjavil Namjoon. Sadol si na pohovku na ľavej strane, a čakal na odpoveď.

,,N-no...zobudila som sa...a predo mnou stala osoba so zbraňou, ktorá mierila na mňa, ale ja neviem ako sa tam dostala, mala som zavreté okno...a....a proste....nemala ako sa dostať do izby"začala som plakať. Hoseok ma objal.

,,Pššt"povedal a hladkal ma po vlasoch. Oprela som sa o Hobiho rameno.

Chlapci sa tam ešte rozprávali, no ja som ich nevnímala. Rozmýšľala som nad Nayoung, Jae a mojimi rodičmi. Chcem ísť k Jae. Chcem objatie od mojich rodičov. Chcem sa porozprávať s Nayoung. Ale...chcieť je dobrá vlastnosť. Všetci mi strašne chýbajú.

Ani neviem ako, ale podarilo sa mi zaspať.

________________________

,,Byungieee"začal mi niekto šepkať do ucha.

,,Princezná moja"cítila som jemne bozky na mojej tvári. To ma prinútilo sa pomrviť a pousmiať.

,,Ja viem, že nespíš"potichu sa zasmial.

,,Mám pre teba prekvapenie"otvorila som oči. Naskytol sa mi pohľad na Taehyunga.

,,Prečo ma nenecháš spať?"s úsmevom som sa ho opýtala.

,,Pretože ideme sa prejsť"povedal a pobozkal ma.

,,Mne sa nechce"povzdychol si a začala ma ťahať. Opäť.

,,Božee, Tae....prečo ma zase ťaháš ?"zakňučala som.

,,Pretože nechceš vstať"
,,Dobre dobre...už vstávam, len ma neťahaj"zasmiala som sa. Pustil ma. Postavila som sa.

,,A kam vlastne ideme ?"zvedavo som sa opýtala.

,,To je prekvapenie"žmurkol na mňa.

,,Mám sa začať báť?"opýtala som sa.

,,Nemusíš"potichu sa zasmial.

Zastavili sme pred mojou izbou.

,,Utekaj sa pripraviť o desať minút sa stretneme v obývačke"prikývla som a vošla do izby. Pre istotu som sa poobzerala okolo seba, a potom sa šla obliecť. Rýchlo som sa obliekla, ako vždy do tmavých veci, a učesala sa.