Kedysi:
,,Clare, chceš ísť odpovedať?"
,,Err... Pán profesor, dnes radšej nie!"
,,Nevadí, ja viem, že ty to vieš. Nemusíš, ak nechceš."
A dnes:
,,Ratová, k tabuli!"
,,Noo..."
,,Nevieš? Päť!"
Tento učiteľ sa veľmi zmenil. Až sa mi to prestáva páčiť. Budem to musieť vydržať.
Nechodím na obedy, takže hneď po vyučovaní idem domov. Bývame pol hodinu od školy. Autobusy k nám chodia dvakrát do dňa a preto na 18 som dostala motorku. Horšie je to v zime...
...................................
Mám mladšieho brata, ktorý ma zrejme nenávidí. Žaluje aj to, čo som nespravila. A rodičia? Tí mu samozrejme všetko uveria.
...................................
,,Kto prišiel?" natešeným hlasom kričí Met.
,,Ja," určite čakal mamu.
,,Áaaa, dobre, že si tu! Mám výborný nápad, bude sa ti páčiť! Určite máš priateľa a určite chceš vypadnúť z domu, že? Ty sa odsťahuješ, my prebúrame stenu medzi izbami a ja budem mať jednu obrovskú izbu. A neboj rodičom nebude prekážať, že tu nebudeš! Nemusíš mi ďakovať..."
,,Čože? Nechcem ti kaziť plány, ale ja nikam neodchádzam!"
,,Si strašná!"
Ja som strašná? Má 14 a už plánuje ako ma vyhodiť z domu!
,,A čo robíš doma? Nemal by si byť v škole?"
,,A ty?"
,,Tak po prvé: Pýtala som sa prvá. A po druhé: Ja v stredy končím skoro.
,,Aha... Mama ma nechala doma," len tak?
,,A to ako len tak?"
,,Včera som sa namakal na tréningu, tak aby som si oddýchol."
,,To vážne?"
,,Naozaj!"
Takže ja každý deň v zime chodím hodinu a pol peši domov a on sa vyváža autom, trošičku behá na tréningu a už ho nechá doma? Tomuto sa hovorí SPRAVODLIVOSŤ!
,,A prečo sa nechceš odsťahovať?"
,,Mám lepší nápad: Odsťahuj sa ty!"
S nervami vletím do izby, prezlečiem sa do nenápadných vecí.
,,Kam ideš? Mne sa tu nechce byť sám!"
Tresknem dverami a odchádzam.
.....................................
Po dvoch hodinách chodenia, konečne dorazím na moje obľúbené miesto. Miesto kde má nikto neohovára, neziape po mne, neuráža ma,... Les. Moja záchrana. Tam, iba tam na všetko zabudnem a počúvam iba vietor a búšenie mojho srdca. Dokázala by som sa tu prechádzať celé dni.
Niekoľko hodín po zotmení sa vrátim domov. Zas sa to všetko na mňa nalepí, všetká zlosť, všetká nenávisť. Otec ešte nespí.
,,Kde si bola? Prečo si tu nechala Meta samého? Čo ak by sa mu niečo stalo?!" Ja by som mohla byť aj mŕtva, ale jeho by zaujímalo, či sa nič nestalo Metovi. Bola som preč celé hodiny a nikto sa ma ani nespýta, prečo som odišla alebo či som v poriadku!