Ráno nemám chuť výjsť z izby. Viem si živo predstaviť tie vražedné pohľady. Mám tri možnosti:1) Zniesť ich nenávisť a ukázať sa im na oči.
2) Počkať kým prídu za mnou do izby.
3) Okno!
Vyberám si tretiu možnosť. Aká výhoda, že bývame v dome. Horko ťažko vyskočím z okna. Vytiahnem motorku a výnimočne bez prilby si užívam cestu. V škole si to namierim rovno ku skrinkám. Z konca chodby je počuť prenikavý smiech. Mary. Blíži sa ku mne.
,,Ahoj,"
,,Ahoj, vieš čo sa stalo? Becky chcela ísť..." určite to bude zaujímavé ale teraz nemám náladu ju počúvať. A preto iba pritakávam.
,,Mary, oni ma nenávidia!" preruším jej zdĺhavé rozprávanie.
,,Čože? Kto? Kedy? Ako? Ahaaa!"
,,To si len ty namýšľaš!"
,,Ja? Včera mi to dali najavo!"
,,Vieš o tom, že tu bude mať koncert..." ona sa mi práve chystá povedať kto bude mať koncert? Úplne k téme!
,,Radšej poďme nech nezmeškáme!" je to lepšie ako keby sme sa mali hádať.
,,Ok!"
Celý deň sa neuveriteľne vlečie. Čas si krátim pozorovaním ľudí. Moja spolusediaca, ktorú z celej duše neznášam, práve lúšti krížovku. Jeden krásny deň som sa jej opýtala, či ju to baví. Vyletela na mňa s krikom, že čo som to za nevzdelanca. Veď krížovka je najlepšia zábava a skvelý spôsob na precvičovanie mozgu! S otvorenými ústami som sa na ňu pozerala, čo to trepe!
Celoškolský idol Liam sa tvári ako majster sveta. Neviem, čo na ňom vidia. Vlasy? Po bokoch vyholené? To nie! Tvár? Horšiu som nevidela! Povahu? Tak vysoké sebavedomie je nezdravé!
Z mojho pozorovania ma prebudí klopanie.
,,Dobrý! Nevyrušujem? Profesorka Lexová žiada o uvoľnenie žiačky... Počkajte, zabudol som meno!"
On by mal byť idol a nie hnusný Liam. Ben? On je skromný, nepúta na seba pozornosť a hlavne vie presne aké sú jeho nedostatky.
,,Ehm... Žiačku Clare Ratovú!"
To vážne? Ja? Čo? Fakt? Nie, to som si určite len ja v mojej hlavičke vymyslela.
,,Tak je tu Clare?"
,,Clare, notak pohni si!" Mary ma ubezpečí o skutočnosti.
,,Jasné už idem!" nemotorne sa dostanem pred tabuľu a idem poslušne za Benom. Predpokladám, že počas cesty nikto nič nepovie.
Ako náhle zatvorím dvere, otočí sa ku mne a...
,,Celý čas musíš byť ticho, v žiadnom prípade neprerušuj profesorku! Jasné?"
,,Áno, samozrejme!" nahodím ten najkrajší úsmev.
,,V tom prípade... Som Ben!"
,,Clare!"
Cestou sa pozerám do tried. Všade vládne napätie! Posledné týždne sa mi tu niečo nezdá. Ak niekto niekedy tvrdil, že bude KONIEC SVETA, áno má pravdu! Ale nie v podobe, výbuch ZEME atď... Spôsobia to ľudia! Nenávisť bude najväčšia zbraň. Príklad? Náš dom! Pred dverami kabinetu profesorky Lexovej, sa Ben na mňa usmeje a zaželá veľa šťastia.
,,No konečne! Už som sa bála, že neprídeš. Ben, vysvetlil si Clare o čo tu ide?"
,,Prepáčte, pre istotu som to nechal na vás!"
,,Samozrejme. Clare, posaď sa! Takže: Je rok 2035, predpokladáme, že o pár rokov pozitívne myslenie, radosť a jednoducho príjemne pocity, budú veľmi veľkou vzácnosťou. Snažíme sa tomuto predísť! Chcela by som dať do kopy veľkú skupinu vybraných ľudí, s ktorými by sme cestovali po konfliktných krajinách a snažili sa ich aspoň z časti riešiť! Ja osobne vyberám každého jedného člena. Clare, si našou oficiálnou treťou členkou!"
,,To je úžasné! A kto sú tí prvý dvaja?"
,,Ja a profesorka Lexová."
,,Nikto sa nič nedozvie! Ďalšie kroky dostaneš neskôr. Dovidenia Clare!"
,,Jasné. Dovidenia! Ahoj, Ben!"
Zatvorím dvere a v poslednej chvíli započujem:
,,Počkaj ja idem s tebou!"
Zostanem stáť pri dverách.
,,Ja už pôjdem na vyučovanie!"
,,Dnes si ospravedlnená!"
,,Naozaj? Super budem skôr doma."
,,Vieš jazdiť na motorke?"
,,No jasné, že viem!"
Nechám ho riadiť moju motorku a popri tom ho navygujem. Musím mu ukázať les!
