Okay, nevšímam si to. Nie Wendy sa vôbec stále nepozerá na ten blbý krík, nič tam nie je. Okolo mňa je veľká planina ohraničená stovkami stromov. Ľahnem si a pozerám do neznáma.
,, Čo tam toľko stojíš? Poď si sem sadnúť!"
Zabíjacký pohľad.
,,No dobre tak nie."
,,Zrrrrssssss!"
Nič tam nie je! Nič! Nič! Nič!
,,Zrrrrssssss!"
...............................
Z pohľadu mamy
,,Halo?"
,,Dobrý večer pani Rattová! Prepáčte, že vám volám tak neskoro ale..."
,,V poriadku, čo potrebujete?"
,,Chcel by som vás informovať o náhradnom štúdiu vašej dcéry. Dali by ste mi ju k telefónu?"
,,Ona nie je doma, odišla asi pred tromi hodinami."
,,Tak to poviem vám a odkážte jej aby veľmi nevychádzala z domu, v tejto situácií to nie je bezpečné!"
,,Odkážem!"
,,Prezident polície vydal príkaz na odsťahovanie rodín čo prežili ako chránených svedkov..."
,,Čo prosím?!"
,,Viem, chápem vás. Za tri mesiace všetky 15 rodiny idú do Austrálie, je pravdepodobné, že sa tu už nevrátite. Zoberte si kľudne všetko, úplne všetko. Miesta je dosť, pôjdeme veľkým lietadlom. Budete bývať v jednej dedinke blízko pri Sydnej. Štatistiky dokazujú, že to tam je oveľa lepšie. Pre teraz je to zatiaľ všetko. Ou a ešte som zabudol, domácich miláčikov nebereme, ale to myslím nie je váš prípad! Dovidenia!"
,,Čož..."
Tutut... On ma zrušil? To ako si predstavuje? Niekoho niečo napadne a už sa sťahujeme do Austrálie? No nie, to v žiadnom prípade!
...........................
Clare
Ledva sa dotackám domov.
,,Čo sa ti to stalo? Si v poriadku?"
,,Ahoj, mami. Na prechádzke sme stretli diviaka. Nevadí!"
,,To.. To..."
,,Idem sa prezliecť a tie dotrhané rifle mám dať asi do koša, že?"
Prekvapený výraz a mlčanlivosť znamená áno?
Prirodzene...
Po chvíli ma zavolá do obývačky kvôli nejakému telefonátu.
........................
,,Ja nikam nejdem!"začnem vrieskať na celý dom.
,,Mne je jedno čo povedal,ja nikam nejdem!"
,,Dobre,kľud. Pokoj. Ničomu nepomôžeš keď budeš ziapať!"
,,Ale tak toto je mimoriadna situácia. Ja nebu..."
,,Už buď ticho! Nenecháš ma ani dohovoriť, sadni si a ukľudni sa!"
,,A ešte, že Wendy by tu mala ostať, jemu hrabe?"
Večer som zavolala späť na policajtove číslo. Dozvedela som sa, že nie je to tak ako povedal mame. Do Austrálie môže ísť len ten kto chce. A ešte jedno maličké podotknutie: tá dedinka je 38 kilometrov od najbližšieho mesta, ktoré je nič-moc. Ak nepôjdeme, máme sa prihlásiť do susedných škôl.
Ach, s tou Austráliou to je totálne strelený nápad. Nechápem ako to mohlo niekomu napadnúť. Načo tak ďaleko? Nenormálne...
Zajtra by sme sa mali všetci prežitý stretnúť a dohodnúť sa čo a ako.
...........................
,,Am, ahoj."
,,Clare, čo sa to do pekla stalo?"
,,Aj ja ťa rada vidím," milé privítanie.
,,Mohla by si mi odpovedať?"
,,Ja naozaj nič neviem! Veď ty si najväčší detektív akého poznám, čudujem sa, že tam už nebeháš s lupou!"
,,No vieš... Nechceli ma tam pustiť tak som chodila okolo školy a niečo som našla,kukaj."
,,Am, ty si génius..."
-------------------------------------------------------------------
Ahojte.
Ďakujem, že čítate moje majstrovské dielo. Ďakujem aj za každý vote,follow,comment.
Chcela by som však zdôrazniť, že keďže nemám veľa odoziev, neviem či mám pokračovať. Prosím píšte veľa, veľa commentov. Najlepšie bude keď v nich zdôraznite čo sa vám nepáči. (prípadne páči)
Majte sa ;)
A ešte jedna veľmi dôležitá informácia: kapitola sedem a osem je venovaná: improbableGirl
