Manner of Death //preklad

Kapitola 4 (1/2)

Vošiel som do triedy s víťazným úsmevom na perách. Ostatní študenti v triede sa otočili mojím smerom s úžasom v tvári. Kráčal som rovno k mojej lavici vedľa okna, prekrížil som si nohy a pozeral sa von oknom. Z hlboka som sa hrdo nadýchol.

"Bunn!" Môj spolužiak Whinn sa hlučne zviezol po mojej lavici. "Sakra Bunn!! Zvládol si to!"

Otočil som sa na neho a tváril sa, že neviem o čom rozpráva. "O čom to rozprávaš Whinn?"

On nebol ale jediný, kto bol okolo mňa. Sonn, Poon, Thid a ostatní členovia našej partie, tiež pristúpili bližšie a kričali a kričali.

"Ako si to dokázal?"

"Pokiaľ sa nemýlim tak sme pred skúškami hrávali futbal?!"

"Kedy si mal preboha čas sa učiť?"

Zdvihol som ruku, aby som ich utíšil, "Ľudia ukľudnite sa. Ďakujem za blahopriania. Som dojatý." Povedal som im ironicky.

Pokračovali v pokladaný otázok, až pokým do miestnosti nevstúpila riaditeľka Phannee. Moji kamaráti sa rýchlo ukludnili a vrátili na svoje miesta, predtým než sa začne rozčuľovať.

"Všetci sa postavte!" Oznámila naša krásna delegátka Narmfo. Všetci študenti si dali ruky k sebe a jednohlasne pozdravili učiteľku. Slečna Phannee súhlasne prikývla.

"Dobrý deň všetkým. Za prvé by som chcela pogratulovať všetkým študentom, ktorým sa podarilo úspešne zvládnuť maturitu. Ste úžasní." Jej pohľad padol priamo na mňa. "Špeciálne Vám pán Bunnakit. Skvelá práca, ste jediný, kto bol prijatý na medicínu tento rok."

          Aj napriek zdráhavému komplimentu od slečny Phannee, žiarím a trochu sa jej vzpieram pohľadom. Slečna Phannee a ja sme si skutočne blízky. Neustále ma napomínala na disciplinárnom úrade. Bol som opísaný ako problémový študent, nerešpektoval som pravidlá, vynechával som hodiny a neustále som si nenosil uniformu. Nehovoriac o tom, že som bol zapojený do bitiek so študentmi z celej školy.

Ale aj keď mám pár nedostatkov, nikto nemôže poprieť moje úžasné akademické výsledky. Rád študujem. Vždy som neskutočne nadšený, keď narazím na komplex fyzického ekvivalentu. Milujem byť prvým študentom, ktorý nájde riešenie k rôznym problémom a rovniciam. Moje výsledky mohli byť lepšie avšak vďaka môjmu správaniu mi bolo odpočítaných mnoho bodov. Napriek tomu som bol stále jeden z najlepších študentov v triede, čo mi umožnilo nebyť vyhodený z tejto malej súkromnej školy.

Pokiaľ sa budem, takto správať budem schopný naďalej ukrývať svoje práve ja. Moje správanie ma postavilo do pozície niekoho výnimočného. Musím zostať stále vnímaný ako ten kto je vodca, aby sa nikto nedostal blízko k môjmu súkromiu.

Na konci hodiny som si prevesil tažku cez plece a rýchlo zišiel schody. Rozhodol som sa ísť k rodičom, aby sme spoločne túto úžasnú správu oslávili. Fakt, že ma prijali na lekársku školu ich šokovalo rovnako ako robilo hrdými. Berte to ako ospravedlnenie za moje predošlé správanie mami a oci.

"Bunn!" počul som hlas, ktorý na mňa kričal a snažiac sa ma zastaviť v ceste, ale ja som sa odmietol obzrieť. Zvuk jeho krokov sa ku mne blížil. A jeho ruka ma schytila za zápästie.

Kútikom oka som ho sledoval. "Čo?"

"Bunn, prepáč mi," jemne mi uvoľníl stisk na zápästí. Odtiahol som od neho ruku a unavene si povzdychol. Našťastie nikto okolo nás nebol.