Manner of Death //preklad

Kapitola 4 (2/2)

          Bolo už poludnie a ja som sa stále nemohol dovolať Pertovi. Zložil som telefón, predtým než som vložil batožinu do kufru auta. Pre istotu kvôli svojej bezpečnosti som sa rozhodol, že dočasne zostanem v hoteli. Nemôžem predsa zostať doma pokiaľ je vrah stále na slobode.

Fai požiadala Suthepa, aby ma zobral domov. Našťastie mu práve končila služba. A tak ma teda odviezol domov. Prvá vec, ktorú som spravil hneď, ako som prišiel domov bolo, že som sa osprchoval a obliekol sa do nového oblečenia. Zbalil si nevyhnutné veci do kufra a zarezervoval si izbu na hoteli. Následne som nastúpil do auta a opustil svoj dom.

Hneď ako som otvoril dvere do jednej z izieb luxusného hotelu ovanula ma sladká vôňa. Svoju tažku som položil na stôl otočený ku kúpeľni a s vyrčerpaním som sa vrhol na obrovsku posteľ. Moje zranenie na čele ma stále bolelo ale už som nemal nevoľnosti ani bolesti hlavy. Vytiahol som biely smartfón, aby som skúsil opäť zavolať Pertovi. Ak už stihol kontaktovať políciu, nemal by som sa, až tak moc obávať. Zatiaľ by som sa mal držať na uzde a ďalej pokračovať v práci ako doteraz, až kým nebude vrah zatknutý.

Volané číslo momentálne nie je dostupné...

Zamyslene som sa zamračil. Možno je práve na súde. Keď skončím v práci skúsim mu ešte raz zavolať.

Zviezol som sa výťahom na recepciu. Rozhodol som sa, že pôjdem do blízkej samoobsluhy na konci ulice. Vošiel som do priestrannej a elegantnej haly, kde sedelo pár ľudí, zrejme turistov.

"V dnešnej dobe je tak jednoduché niekoho uniesť." Započul som kúsok rozhovoru medzi dvomi zamestnancami hotela. Avšak nevenoval som tomu príliš veľkú pozornosť, dokým sa nepridal k rozhovoru další zamestnanec. "Áno. Hovoríte o pánovi prokurátorovi, je to strašné. Náš región sa javí byť čím ďalej tým viac nebezpečný."

A čo teraz?

Zastavil som sa počas chôdze a otočil sa k partičke zamestancov, ktorí sa rozprávali za pultom a rýchlo sa k ním pridal. Naraz sa od seba o pár krokov odtiahli a opäť nahodili profesionálny úsmev.

"Čo pre Vás môžeme urobiť pane?"

"O čom ste sa práve rozprávali?" Spýtal som sa nervózne. Všetci sa na mňa pozerali jemne šokovane.

"Ach... hm, hovorili sme o najnovších správach pane,"

"Aké správy?" Zvýšil som hlas napriek tomu, že som nechcel.

"S...správy o únose okresného prokurátora v našom meste, pane. Stalo sa to pred necelou hodinou. Zrejme našli jeho auto s otvorenými dverami na kraji cesty ale ani známky po majiteľovi."

...

          Na 4. poschodí, na balkóne príjemne fúkal chladný vánok. Zdalo sa, akoby na tej dokonalej modrej oblohe nemohol byť ani jeden mráčik. Zo sklonenou hlavou, som stál s rukami položenými na zábradlí balkóna. Všetky emócie sa vo mne miešali viac ako by som bol schopný zvládnuť. Chytil som Pertov telefón a klikol na webovú stránku so spravodajským serverom.

        V článku bolo vyslovene napísané, že sa stratil "prokurátor Songsak". Jeho auto našli za úsvitu na kraji cesty. Nikomu sa to nezdalo obzvlášť divné dokým sa nedozvedeli, že to auto patrí práve prokurátorovi Songsakovi. Nedostavil sa totiž pred súd a celý deň ho nikto nevidel. Neveril som vlastným očiam. Absolútne nemal nič spoločne s týmto prípadom, inak by mohol zmiznúť aj vďaka mne. Možno vrah počul, že som sa s ním rozprával. Pert musel niečo spraviť a ten bastard urobil presne to, čo povedal.