Fifty shades of Nouis 1.
Pohľad- Vanessi
Ráno som sa zobudila na to, že mi slnečné lúče svietili priamo do tváre. Otvorila som oči a rýchlo s nimi zaklipkala, aby som si zvykla na svetlo. Na lícach som cítila teplé slnečné lúče, ktoré sa predierali cez žalúzie do mojej izby. Zas nový krásny deň. Pomaly som sa postavila a prešla k oknu. Vytiahla som závesy a pozrela sa von na našu záhradu. Rodičia nám tu kúpili veľký rodinný domček s bazénom, trampolínou a hojdačkami. Pripomínalo mi to staré časy, keď som mala 8-9 rokov a spoznala sa s Dianou. Vždy sme boli u nás na záhrade a buď sa kúpali v bazéne, skákali na trampolíne, alebo škriekali na hojdačkách. Tak mi to chýba. Radšej som už nad tým prestala rozmýšľať a otvorila okno, aby som tu trochu vyvetrala. Otvorila som dvere od mojej izby a vykukla na chodbu. Nikto nikde. Podľa toho som usúdila, že Diana ešte spí. Rýchlo som vošla do kúpeľne, kde som sa zamkla a rýchlo skočila do sprchového kúta. Dala som si takú rýchlu sprchu. Po sprchovaní som si na telo naniesla telové mlieko a vyžmýkala si vlasy, aby z nich netiekli kvapky vody. Vyliezla som zo sprchového kúta a usušila sa. Okolo tela som si obmotala uterák, ktorý mi bol do polky stehien a prešla k umývadlu, kde som si na kefku natlačila pastu. Začala som si čistiť svoje zuby a to dôkladne. Mama ma vždy učila aby som vždy robila všetko poriadne. Zapla som vodu a vypľula mentolovú príchuť pasty do umývadla. Ešte som si umyla tvár a odomkla dvere. Rýchlo som išla do svojej izby a prezliekla sa do spodnéj bielizni, šedého trička nad pupíkom a krátkych šortiek. Na nohy som si nazula šľapky a prešla ku stolu, kde som mala kozmetiku. Zobrala som si hrebeň a začala si česať mokré vlasy. Potom som ich zaplietla do rybacieho chvosta a už s nimi nič nerobila. Načo sa maľovať? Však som doma a nikto ma nevidí okrem Diany. Keď už sme pri nej, kde vlastne je? Ešte spí? No je načase ju zobudiť. Prešla som k dverám jej izby. Otvorila som ich a vkĺzla do izby. Na posteli ležala Diana a ešte furt snívala. Prešla som k jej posteli a sadla si na kraj. „Stávať Šípková Ruženka.“ Zatriasla som s ňou a ona zamraučala. „Ešte 5 minút.“ zaskučala a otočila sa mi chrbtom. „Tak dnes asi nestihneme celú obhliadku mestom. A to sme sa tak tešili..“ povedala som a uškrnula sa. Postavila som sa a pomaly išla k dverám. „Fajn! Za chvíľu som dole.“ Posadila sa a pozrela na mňa. „Dobré dievča.“ zachichotala som sa a zišla dole. Došla som do moderne zariadenej kuchyne a nakukla do chladničky, čo máme. No my sme nič nemali.. „Som tu.“ Povedala za mnou Diana a ja som sa na ňu otočila. „Budeme musieť niekam skočiť na raňajky, lebo v chladničke nič nemáme.“ prikývla a sadla si za bar. „Vyrazíme už? Vieš chcem všetko stihnúť a to ešte dnes.“ Spýtala sa Diana a ja som prikývla. „Okey za 20 minút tu dole.“ Mrkla som na ňu a obidve sme vybehli do svojich izieb. Zobrala som si zo stolíka fén a zapojila ho do zásuvky. Vyfénovala som si vlasy a následne aj vyžehlila. Potom som si na tvár naniesla korektor, make-up, púder a bronzer. Na oči som si urobila len očnú linku a špirálu. Aj tak budem mať okuliare, takže nikto neuvidí moje oči. Pozrela som sa do zrkadla a usmiala sa. Bola som zo svojou prácou spokojná. Nasadila som si okuliare a zobrala ešte kabelku, kde som mala mobil a peňaženku. Radšej som sa prezula do coversiek, lebo je to tvrdšia obuv a lepšie sa v tom chodí. Zišla som znovu dole a usmiala sa na Dianu, ktorá tam už čakala. „Môžeme ísť.“ Usmiala som sa na ňu a ona si nasadila okuliare. Vyšli sme z nášho domu a ja som ho zamkla. Potom sme zamkli aj bránu a mohli vyraziť. Vonku bolo naozaj nádherne. Práve sme prechádzali cez semafor, keď Dina zrazu skríkla: „Pozri tam by sme mohli ísť!“ Ja som nadskočila a pozrela na ňu. „Išlo by to aj tichšie.“ Povedala som a ona sa zasmiala. Prešli sme na druhú stranu a vstúpili do menšej kaviarne. Bolo to tu naozaj maličké, ale útulné. Dobre by sa tu čítala kniha, lebo tu vôbec nie je veľký hluk. Sadli sme si do boxu, ktorý bol úplne vzadu a bol jediný prázdni. Sadli sme si tam a potichu sa rozprávali o tom, čo by sme všetko chceli vidieť. Ja som si pritom čítala menu, ktoré bolo položené na stole. „Dobrý deň dáte si?“ prišla k nám čašníčka a hovorila na nás anglicky. „Ja by som si dala wafle poliate čokoládou a napitie frappuccino.“ Povedala som samozrejme už po Anglicky. „Ja si dám to isté.“ Usmiala sa na ňu Diana a ona odišla. „Jaj ja som už taká hladná.“ Povedala som a Diana prikývla. „Potom musíme ísť aj nakúpiť.“ Povedala a ja som sa uchechtala. „To je samozrejmosť.“ Usmiali sme sa na seba a čakali kedy konečne donesú jedlo. Nemuseli sme čakať, však dlho. „Dobrú chuť.“ Popriala som jej a pustili sme sa do toho. Bolo to naozaj vynikajúce...
„Takže ideme teraz pozrieť Big Ben?“ spýtala sa ma a ja som prikývla. Bola to prvá zastávka nášho zoznamu. Nebolo to veľmi ďaleko. Ďalšia zástavka bolo London Eye. Kúpili sme si lístky a vstúpili do kabínky. Za chvíľu sa to pohlo a ja som vykukla von. Boli sme strašne vysoko a ja som to musela odfotiť. Potom to aj pošlem rodičom. Potom sme pozreli už len pár vecí a išli na obed, lebo sme už znova boli hladné. Nakoniec sme sa zastavili v tescu a kúpili si jedlo. Potom sme sa už len prechádzali po meste a hľadali cestu domov...
